Víťazstvo emócii a nepoddajnosti

Ich víťazstvo sa nerodilo ľahko. Skôr to vyzeralo, že pohárová trofej poputuje do belasej klubovej vitríny. Stal sa však opak- no poďme pekne po poriadku. Obaja finalisti - Trnava a Slovan si dali predkrm v piatkovom ligovom meraní, ktoré vyhral Slovan 1:0. O jeho osude rozhodol premenenou penaltou Aleksandar Čavrič v prvom polčase. No ešte viac "napomohol" výsledku tréner Trnavy Michal Gašparík, ktorý sa rozhodol poriadne prerotovať zostavu. Darmo, účel svätil všetky prostriedky. Pre Spartak bol prioritou pohár v storočnici klubu, ktorý by definitívne poslal klub do pohárovej Európy. 

V piatkovom zápase by sme nenašli mnoho podnetných informácii. Trnava v kútiku verila v bodový výsledok, ale ten nehral podstatnú rolu. Zato v tábore Slovana určite áno. Zverenci Vladimíra Weissa síce vyhrali, no nepodali nejaký noblesný, čo i len nadštandardný výkon. Podľa nás určite nie. A to im v zostave chýbal jedine Vladimír Weiss junior, ktorého trápi svalové zranenie. 

V pondelok bolo všetko inak. Obaja súperi v plnom zbroji na ihrisku. Fantastická atmosféra na ihrisku, v ovzduší napätie a výzva dotknúť sa pohára bola nadovšetko. V prvom polčase bola o kúštik lepšia Trnava, keď bola lepšie uložená na ihrisku, hrala s emóciou, aktívne, a ako povedal Michal Gašparík - taký anglický štýl. Jej hráči dreli do úmoru, aj keď k náznakom šancí sa dostávali len po chybách v obrane Belasých, ktoré musel ratovať brankár Michal Trnovský. Najviac zažiaril v 44. min pri tutovej šanci Kelvina Oforiho. 

V druhom polčase sa pomer síl na ihrisku vyrovnal. Nesledovali sme žiadne strhujúce divadlo, ani ofenzívne dostihy, no bolo sa na čo pozerať. Slovan sa javil byť ľahší v nohách. Veľmi ťažko sa však dostával na dostrel Vantrubovej bránky. Nielen preto, že Spartakovci umne a pozorne bránili, ale aj preto, že Slovanu chýbala vpredu myšlienka, prekvapujúci ťah na výsledkovej šachovnici. Prišiel až v 57. min. V nej predĺžil loptu hlavou Čavrič na Greena, ktorý v diere domácej obrany spracoval loptu a v plnom nábehu prekonal Vantrubu pomedzi nohy- 0:1. 

Ďalší priebeh poznáme a môžeme si ho analyzovať. Slovan mal už pohár takmer na dohmat, no vyšmykol sa mu z rúk. Nepostrážil si kľúčovú situáciu. V 85. min Spartak rozvinul naoko nevinnú situáciu, z ktorej však skóroval. A to, keď po centri Dyjana De Azeveda obrancovia Slovana chybne zacúvali pred Trnovského, neobsadili Abdulrahmana Taiwa, ktorý v polopáde rozjasal trnavské tribúny. Vyrovnanie. Momentum na strane Spartaka. Víťazná pohárová skladačka Slovana dostala trhliny. Veľa trhlín.

Trnava predĺženie oboplávala na emóciách. Bolo jasné, že obom mužstvám dochádzajú sily, no čo sa týka striedajúcich hráčov a ich vklad do stretnutia, v tomto meradle pomeru síl mala navrch Trnava. Bol to Jakub Paur - tak kritizovaný futbalista, kto si v 111. min najvyššie vyskočil na Savvidisov center a poslal Spartak do vedenia. Ako po stretnutí priznal tréner Michal Gašparík, bola to vedomá vec. Klobúk dolu. Výsledok podmurovala penalta Twardzika, po skopnutí Taiwa striedajúcim Uchem Agbom. 

Gašparík vsugeroval hráčom do hláv víťazstvo

Oslavy Trnavy nemali konca. Jednu zaujímavú myšlienku ponúkol Michal Gašparík, ktorý svojich zverencov doslova "nainfikoval" pohárovým triumfom. "Už po prehre v piatok som hovoril, že sme dobre pripravení a už len niečo zmeníme. Celú dobu sme hráčom tlačili do hláv, aby mali myšlienku, že pohár je náš. Vravel som im, že viem, čo budem po zápase vravieť na tlačovke, čo poviem do kamery, lebo nič iné si nepripúšťam. Nie je to o tom, že by som bol prílišne sebavedomý, ale chceli sme donútiť hráčov, aby si jednoducho verili. Donútil som ich, aby mi povedali, kto bude kam kopať penaltu. Chystali sme ich na to 5-6 dní, aby si to trénovali, že presne tam to kopnú a premenia ich," ponúkol zaujímavú, ale úspešnú rétoriku. 

V inej tónine hodnotil finále Vladimír Weiss st. "Chceli sme pohár vyhrať, bojovali sme, ale dve chyby nás stáli konečný výsledok. Noví hráči nepriniesli zmenu v závere, keď bolo treba vyhrať každý súboj. "Hore" sme nedokázali podržať loptu, aj keď sme si to pred zápasom ukazovali. Trnava mala navrch v krídelných priestoroch, centrovaných loptách a v osobných súbojoch, preto vyhrala pohár," rozprával mierne rozladený a pokračoval.

"Niekto by povedal, že tréner zle striedal,iný by hovoril, že sme jednoducho urobili chyby. Trnava vyhrala zaslúžene, pretože v rozhodujúcich momentoch bola agresívnejšia, ako my. Počítali sme s tým, že  v domácom prostredí ju poženie atmosféra a emócie. Hráči Spartaka išli až do záveru a vyplatilo sa im to. My sme vypustili posledných 5 minút, hoci nie úmyselne... Urobili sme pozičné chyby, súpera sme nechali odcentrovať a potom sme nešli proti lopte, lež sme cúvali do bránky. Tak skúseným hráčom by sa niečo také nemalo stávať. Veľká škoda, pohár sme chceli vyhrať. Pred zápasom som povedal, že môžeme mať double, no takisto nemusíme mať nič. Double už nebude, ale budeme sa snažiť vyhrať ligu," zakončil tréner Vladimír Weiss. 

Výsledok prevážil bojovný duch

Víťazom Slovnaft Cupu sa stala Trnava. Ťažko polemizovať, či úplne zaslúžene. Slovan bol statočný protivník. Ukázalo sa však, že tam, kde sa lámal chlieb (výsledok) ukázali hráči Trnavy viac srdca a výsledok prevážili bojovným duchom na svoju stranu. O tom niet pochýb. Už druhýkrát po sebe. Nie je to náhoda. Ani zďaleka. Trnave, samozrejme, chýba väčšia kvalita a konzistentnosť výsledkov, aby mohla pomýšľať na titul vo Fortuna lige, no pohár, to je už iná pesnička. Klub z malého Ríma práve v tejto sezóne oslavuje storočnicu, zisk pohára si vytýčil a dosiahol ho.

Bolo to víťazstvo srdca a obrovských emócií. Víťazných. Nepoddajných. Síce nemusel prísť gól Taiwa a radovali by sa teraz v Bratislave. Prišiel preto, pretože hráči Trnavy verili vo vysnívané. Poctivo sa pripravovali na tréningovom ihrisku, snažili sa zmeniť veci v prejave, menili maličkosti. Rozhodujúce maličkosti. Ruku k dielu pridali striedajúci hráči, oveľa viac, ako to bolo v slovanistickom tábore. A to v konečnom zúčtovaní rozhodlo. Víťazom je Trnava, no v Slovane nemusia byť smutní. V nedeľu majú šancu urobiť obrovský krok k majstrovskému titulu v Dunajskej Strede. Pomôcť si môžu kvalitou, no mali by si prečítať scenár aj z trnavskej cesty. Pretože je inšpirujúca. Hovorí o tom, že za svojim cieľom si treba vždy ísť a napriek akýmkoľvek okolnostiach treba zotrvať vo vysnívanom.