Asi takýmto spôsobom sa mohol obraz nielen stredajšieho zápasu pod Čebraťom (0:2), ale oboch súbojov, vrátane toho moskovského (0:3), premiestniť do triedy, kde sa odovzdávajú skúsenosti v symbióze docenta a študenta. Ružomberok je malý. Malé je mesto, v porovnaní s CSKA malý aj klubový rozpočet. Duchom malí boli aj hráči, aj keď si to príliš nepripúšťali, alebo o tom vôbec ani nevedeli. Už v predstihu sa hovorilo o malom zázraku, o motyke, čo dokáže od boku nečakane vystreliť. Hľadali sa aj dôvody, prečo by mohlo moskovské CSKA zlyhať. Ak podcení súpera, ak vyrobí nejakú hrúbku, ak nestrelí gól a naopak inkasuje. Nič také sa však nestalo.
Tréner František Komňacký robil čo mohol a presne i pokorne vedel odkiaľ pokiaľ. "Mrzí ma, že sa nám nepodaril streliť aspoň jeden gól, lebo v druhej polovici sme si niekoľko dobrých gólových príležitostí vypracovali a iste by to bolo pre naše málo skúsené mužstvo v pohárových súťažiach odmenou za väčšie nasadenie a bojovnosť, akú sme ukázali v Moskve. Bola to pre nás veľká škola, veľa sa musíme učiť, aby sme mohli v budúcnosti konkurovať takým mužstvám ako je CSKA Moskva."
Po prehre 0:2 a celkovom sumáre dvojzápasu 0:5 mohol celý Ružomberok len konštatovať - ukázali nám to v plnej paráde, vysvetlili futbalovú látku a my sa ju vynasnažíme pochopiť a časom aj zveľadiť. Bol to súper nad naše sily, no netreba nariekať. Ružomberok sa ocitol na pohárovej mape Európy, postúpil cez švédsky Djurgaarden, narazil síce nosom na CSKA, no bude hrať v Pohári UEFA. A takáto duchovná skúsenosť je nad všetky materiálne poklady sveta. Keby sme vykúzlili aspoň jeden gól a fanúšika potešili, vzdychli si po zápase pri kolektívnej klaňačke hráči. Diváci však tlieskali, hneď im odpustili, pretože vedeli, že srdcia chceli. Plný dom zažil futbalovú fiestu, aká sa v Ružomberku nikdy v histórii nenaskytla.
"Hm, sú to veľkí hráči a asi nie nadarmo hrajú v CSKA, jednoducho, musíme uznať, že sme narazili na súpera, ktorý bol nad naše sily," zamýšľal sa útočný hrot Jan Nezmar. "Inkasovaný gól už v 4. min pokazil celú našu koncepciu. Vedeli sme, že ich prechod do útoku je fantastický a oni nám to potom aj v prvom polčase ukázali. Chceli sme hrať zo zabezpečenej obrany, za stavu 0:0 je to aj o jednej šanci a môžete sa dostať do výhody, do vedenia. My sme bohužiaľ z prvej šance gól dostali a potom museli trochu viac hru otvoriť. Znovu opakujem, nabúrala sa nám tým trochu koncepcia a oni tým pádom prvú polovicu zvádli oveľa lepšie ako my. V druhom polčase sme sa už dostali do hry, vytvorili sme si šance, možno čiastočne aj preto, že oni už tak razantne k tomu nepristupovali ako predtým."
Brazílčania v tíme CSKA uniknúť pozornosti nemohli, no obrancom už áno, kedy chceli a ako chceli. Jan Nezmar: "Všimol som si ich už v prvom zápase, sú to veľkí hráči, nie nadarmo v brazílskej reprezentácii. Keď sa do nej niekto prepracuje, tak to musí byť špička a oni nám to aj ukázali."
CSKA a Liga majstrov sa už akosi spárili, aj keď história tomuto klubu až na vlaňajšiu trofej Pohára UEFA medzinárodne nedopriala. Jan Nezmar si myslí, že teraz bude inak. "Vzhľadom na to, že pred rokom CSKA vyhral Pohár UEFA a to dokážu len veľké mužstvá, myslím si, že sa nestratí ani v Lige majstrov. Aj keď je to častokrát aj o šťastí, pretože vyrovnanosť mužstiev je tam obrovská. Určite však Rusi budú poriadne hrýzť každého súpera."
Ružomberský štadión ešte nikdy nezažil takú kanonádu zo strany fanúšikov ako teraz. Ruský boleľščik tiahol do boja a muníciou sa vyzbrojil do takej miery, že takmer zrušil hneď na začiatku zápas. Dym i smrad sa dali krájať, horeli svetlice, viditeľnosť klesla na nulu. Jan Nezmar: "Príjemné to nebolo ani pre nás, ani pre súpera. Ak by som to mal ja riešiť, tak by som zápas neprerušoval. V tom momente sme už prehrávali a to bolo horšie ako samotné prerušenie. Myslím si však, že keď sa pripravíte, rozcvičíte, rozbeháte a potom sa dlho nehrá, tak to nie je ideálne. Aj keď nejaké varovania o predčasnom skončení zápasu boli, vôbec mi takéto niečo nenapadlo. Dozvedeli sme sa o tom až dodatočne a nemali sme tak o čom premýšľať."
Pohár UEFA taktiež láka a Jan Nezmar si už o ňom aj zauvažoval. "Priznám sa, radšej by som si želal dožrebovať nejaké zvučnejšie meno. Ak narazíme na niekoho s menšou slávou, no značnou kvalitou, a takých mužstiev sa tam nájde, tak je to horšie. A navyše zvučnejší klub nám pomáha aj v motivácii."
Kapitán Marek Sapara bol opäť strojvodcom mužstva, no tentoraz na slepej koľaji. "Mohli sme sa lepším výsledkom rozlúčiť s Ligou majstrov," povzdychol si začerstva. "Bolo vidieť, že hráči CSKA sú niekde inde. Brazílčania? Do ich reprezentácie sa nedostane hocikto a oni tam boli. Rozumejú si, technicky sú na tom výborne, vyspelí, rýchli, inak ako my. A keď to dáte všetko dokopy, tak vznikne rezultát 0:5. Vždy môžete niečo zmeniť, po zápase si to aj povieme, že niečo mohlo byť inak, no inak sme nemohli ako hrať to, čo nám súper dovolil. Keď sme kombinovali ďaleko od bránky, nechali nás, keď sme sa priblížili, v prehustenom priestore cez naskladané telá sme sa nemohli dostať. Musíme uznať, že výsledky boli reálnym odrazom sily oboch mužstiev. Pohár UEFA bude niečo iné, bude sa treba odosobniť od Ligy majstrov, vypustiť tento dvojzápas s CSKA, rýchlo naň zabudnúť. Musíme sa preladiť na ligu, najskôr na Slovan a počkať si na pohárového súpera. Nič nevylučujeme, ani náš postup do skupiny."
Brankár Ľuboš Hajdúch vyťahoval dve lopty do siete po necelej polhodine. "Dúfam, že v Pohári UEFA lepšie obstojíme a postúpime do skupiny. Moje góly? Pri prvom sa asi ťažko dalo niečo robiť, snažil som sa zmenšiť strelecký uhol, vrhnúť pod nohy, no Carvalho si to hodil okolo mňa a dal do prázdnej brány. Pri druhom trafená lopta z voleja zo šiestich metrov, tu možno spytovať len trochu šťastia a želať si, aby ma to trafilo, inak sa nič nedalo robiť. Aj sme sa snažili, no ak sa stratila lopta, oni okamžite našprintovali do rozhodenej obrany. Po prvom góle sa zápas úplne zlomil a my sme sa mohli už len snažiť, aby sme viac neinkasovali a fanúšikov aspoň trochu potešili. Škoda, po remíze sme túžili. Sme z toho smutní, no zajtra, pozajtra nám to dôjde, že Liga majstrov sa v Ružomberku nikdy nehrala, že sme postúpili cez švédsky Djurgaarden a že si zahráme v Pohári UEFA. A toto určite možno považovať za úspech."
Aj obranca Martin Laurinc vystrúhal pred súperom hlbokú poklonu: "Prebleslo nám všetko hlavami, keď sme na začiatku inkasovali, hlavne to, aby sme zápas zvládli so cťou, pretože Brazílčania hrali fantasticky. Na nás sa to valilo, chvalabohu, že polčas sme prehrali len o dva. Postup bol v kýbli, ako sa hovorí, a snažiť sme sa mohli streliť aspoň jeden gólik, aby si divák zakričal. Videli sme svetové hviezdy ako ovládajú loptu, ako takticky uvažujú, mohli sme sa z nich učiť. Tento zápas nám dal veľa, hlavne materiál na samoštúdium. Streliť gól sme mohli, v Moskve nie, no tu zo päť, škoda pre divákov. Sme malý klub, malé mesto, motivácia na Pohár UEFA nám určite chýbať nebude. Každá takáto konfrontácia je pre nás vyvážená zlatom."