Bolo to vraj napísané niekde "hore"

Trnava hrala svoje štvrté finále za posledné roky. Pomerne zaslúžene - aj z toho pohľadu, že aj v tomto ročníku zdolala vo štvrťfinále Žilinu (2:0 v) a v semifinále si vo veľkej dráme poradila so Slovanom Bratislava. Ukázala, že je pohárové mužstvo, tieto zápasy vie hrať a aj ich úspešne zvládať. Ako povedal prezident FC Spartak Peter Macho, zatiaľ, kým nebude klub schopný bojovať o trofej v podobe víťazstva v Niké lige je tu Slovnaft Cup. A ten utešene zapĺňa klubovú vitrínu. 

Spartak to opäť vyhral, síce nemusel. Nieže nemal. Naopak. V dunajskostredskej MOL Aréne mal obrovskú, lež fantastickú podporu fanúšikov. Práve podpora verných priaznivcov strhla mužstvo trénera Michala Gašparíka k víťazstvu. Samotný tréner pre úspech vo finále urobll mnoho. Do boja poslal v podstate očakávanú základnú jedenástku, prekvapením bolo len zaradenie Patricka Karhana namiesto Mareka Ujlakyho na stopérsky post. 

Nič však pre Trnavu nebolo jednoduché. Proti nej sa postavil húževnatý Ružomberok. Ten Ružomberok, ktorý Trnavu pred rokom v košickej KFA zdolal 1:0 po góle Adama Tučného. Reálne však, Liptáci boli, sú a asi ešte určitý čas budú v inom, odlišnom rozpoložení, ako pred časom. V Niké lige sa im náramne nedarí. v nedeľu hrajú v Banskej Bystrici dôležitý zápas, potom o týždeň doma s Trenčínom znova. Pri prípadných výhrach sa vedia ešte vymotať zo situácie, priamo sa zachrániť, to je pre nich priorita číslo jeden. 

Lenže, Ružomberok aj v takejto negatívnej situácii nepríjemne hrýzol. Bol vzdorovitý. V MOL Aréne hral veľmi dobre. Občas sa zdalo, že bol futbalovejší ako Trnava, mal miernu prevahu. "Ruža" pod vedením českého trénera Ondřeja Smetanu hrala aktívne, disciplinovane, kompaktne. Vedela zhusťovať priestory, síce mala slabšie miesta, hlavne v defenzíve (Gomola, Kostl). Ani smerom dopredu to nebolo dlho príliš prierazné. 

Na koňa mohol Liptákov poslať paradoxne veľmi zlou "malou domov" stopér FC Spartak Lukáš Stetina, ktorú slovinský brankár Žiga Frelih netrafil - lopty sa zmocnil Štefan Gerec, ktorý tiež nehral dobre, ale vracajúceho sa brankára Trnavy neprekonal! Obrovská šanca Ružomberka tak išla  hore komínom...

Samozrejme, rozhodujúci bol gólový okamih stretnutia. Padol v 30. min. Akcii predchádzal center Libora Holíka, ktorý bol od nôh zrazený až k Erikovi Danielovi, ten si ju našiel, správne sa otočil na zakončenie a pomedzi nohy brankára Huga Jana Bačkovského napol sieť. Eufória trnavských priaznivcov za bránkou nemala konca- kraja. 

Ružomberok nehral vôbec zle. V ťažkom - neľutostnom boji ho ťahali vpred Samuel Lavrinčík, Marián Chobot, Jan Hladík a od druhého polčasu sa k nim pridal striedajúci útočník David Huf. Práve on mal po skvelej individuálnej akcii na kopačke vyrovnávajúci gól. Ešte väčšiu šancu premrhal Lavrinčík, keď po hodine hry nepremenil pokutový kop. Nariadený po situácii, keď sa stopér Trnavy Karhan dotkol prenikajúceho Chobota - prísne rozhodnutie. Spomínaný Lavrinčík potom pred trnavským kotlom zaváhal, nakoľko z bieleho bodu netrafil Frelihovu bránku. 

Spartak si to potom už uhral - ako povedal sám tréner víťazov Michal Gašparík, bolo to na "ružomberský"spôsob. Takže takticky ubojované. Zaujalo aj to, čo povedal svojim zverencom počas polčasovej prestávky, keď im hovoril o tom, že niekde "hore" je napísané, že Trnava ten Slovnaft Cup vyhrá. Vyhrala ho preto, že je skutočne pohárovým mužstvom. Má dobrú auru, kvalitu, vie to uhrať do výsledku. Samozrejme, klub si zrejme nemôže dovoliť drahších a tým pádom aj kvalitnejších futbalistov, no tí súčasní sú srdciari, vedia sa zapáliť pre potreby mužstva i trénera. Oddať sa pre fanúšikov. A to je okrem zisku 9. Slovenského pohára v klubovej histórii tá najlepšia správa.