V nedeľu zvíťazili v Bratislave 2:1 po predĺžení a zabránili domácim zavŕšiť tretie slovenské double za sebou. Všetci aktéri si pochvaľovali atmosféru na Národnom futbalovom štadióne, hoci na zaplnenie povolenej 16-tisícovej kapacity chýbalo približne 5500 divákov.

Tohtosezónne derby sa v najvyššej súťaži skončili z pohľadu Trnavy 0:3 kontumačne, 0:0 a dvakrát 0:1. Najtesnejším rozdielom prehral Spartak na Tehelnom poli aj v prvomájovej ligovej "generálke", no tentoraz vyrukoval s odlišnou taktikou. Nastúpil s tromi stopérmi, ku ktorým sa na kraje obrany zasúvali Martin Bukata a Martin Mikovič. Druhý menovaný prepustil na finále kapitánsku pásku Martinovi Škrtelovi. "Určite to bol najdôležitejší a asi aj najťažší zápas v mojej trénerskej kariére. Išlo sa do predĺženia a hrozili aj jedenástky. Hrali sme na Slovane, s mužstvom, ktoré je najlepšie v lige. Musíte eliminovať kvalitu, ktorá tam bola, pracovali sme na tom štrnásť dní. Mali sme tu zápas aj pred týždňom, ale išli sme ešte v našom rozostavení 4-3-3. Dlho sme sa venovali systému, aby sme skúsili niečo zmeniť. Slovanu sme nedali ani gól, mali sme jednu remízu, dve prehry. Aj pre chalanov to bol ťažký zápas, klobúk dole, že to zvládli. V tých dvoch týždňoch mali veľa, veľa informácií, veľa videa. Akceptovali to a nakoniec nám to vyšlo. Veľa vecí sme zmenili, podriadili sme tomu všetko. Sledovali sme veľa videa a čakal som, či to budú vstrebávať," povedal trnavský tréner Michal Gašparík, ktorému vyšli odvážne zmeny. Čerpal z Frankfurtu, Tottenhamu a čiastočne Atletica Madrid: "Kontaktovali sme napríklad Frankfurt, ktorý hral s Barcelonou, aby nám poskytli taktickú kameru. Potrebovali sme vychytať každý jeden detail, aby sme sa čo najlepšie pripravili. Nakoniec nám to všetko klaplo. Ťažko sa napríklad vysvetľuje, prečo nehral Koštrna, ktorý hrá celú sezónu. Plán bol taký, dali sem tam krídelných obrancov, ktorí tam hrali prvýkrát."

Slovan sa síce ujal vedenia krátko po zmene strán zásluhou Alena Mustafiča, Spartak však vzápätí vyrovnal po vlastnom góle Vernona de Marca. O výsledku rozhodol v 114. minúte Dyjan Azevedo, ktorý skóroval po strele ďalšieho striedajúceho hráča Alexa Ivána a hrúbke bratislavského brankára Adriána Chovana. "Asi bolo kľúčové, že sa nám rýchlo podarilo vyrovnať. Samozrejme, viac sme bránili, v predchádzajúcich dvoch zápasoch sme mali vyššie držanie lopty ako Slovan. To sme v tomto zápase nepotrebovali, Slovan nás vždy vytrestal buď z nejakej brejkovej situácie, alebo sme prepadli vo vysokom napádaní. Toto sme chceli zmeniť, chceli sme viac nechať Slovan hrať, my sme trpeli bez lopty. Preto bolo veľa striedaní vynútených, niektorí už nevládali, pretože celý zápas behali bez lopty. Musím si to pozrieť, ale myslím si, že sme boli nebezpečnejší. Bolo vidieť, čo robí psychika. V momente, ako sme prehrávali 0:1, sme museli začať hrať. Stačila nám na to jedna podarená akcia, vyrovnali sme a hlava znovu pracovala, ´spadli´ sme do hlbšieho alebo stredného bloku. Spoliehali sme sa na čerstvé kraje, že tam dokážeme Slovan nejak prebehnúť, pretože aj oni boli unavení, a to sa nám podarilo. Vyšli nám aj striedania s vrchnými krídlami, ktoré to oživili. Obidvaja v podstate rozhodli, jeden strieľal a druhý dorážal," dodal Gašparík.

Škrtel zbieral počas kariéry úspechy v dresoch Zenitu Petrohrad, FC Liverpool či Basaksehiru Istanbul. Zisk Slovenského pohára však podľa neho nie je o nič menejcenný. "Radím to vysoko, je iné hrať v zahraničí a hrať doma pred rodinou, kamarátmi a fanúšikmi, ktorým patrí vďaka za to, že to prišli v takom počte a že za nami stáli nielen v nedeľu, ale celú sezónu. Verím, že to tak bude naďalej, že ich bude pribúdať. Vyhral som titul v Rusku, v Turecku a Ligový pohár v Anglicku. Toto určite radím prinajmenšom tak vysoko ako všetky ostatné trofeje," povedal obranca, ktorý absolvoval 120-minútové finále vo veku 37 rokov: "Na konci sezóny to bolo to posledné, čo som potreboval, pretože to bolo nesmierne ťažké. Hrali sme proti výbornému súperovi a víťazstvo si nesmierne ceníme. Myslím si, že takto je to spravodlivé, Slovan vyhral ligu, my sme vyhrali pohár. Za celú sezónu a hlavne za jej prvú polovicu sme si nejakú trofej zaslúžili. Rozhodla nezlomnosť do konca. Dostali sme gól, čo by možno niektoré mužstvá položilo, ale my sme do dvoch minút odpovedali a vrátili sme sa do zápasu. V predĺžení to už bolo ťažké, obidve mužstvá išli na dno svojich síl, ale ja som veril, že hlavne v druhej časti predĺženia by sa nám mohol podariť nejaký brejk. Hrali sme zozadu a Slovan sa snažil útočiť, našťastie to vyšlo."

Práve po súboji so Škrtelom opustil už v 10. minúte ihrisko na nosidlách a so zafixovaným krkom domáci Aleksandar Čavrič. "Určite nás to oslabilo, Čavrič má teraz dobrú formu, dal rozhodujúci gól pred týždňom a mal obrovskú chuť. Jeho rýchlosť nám chýbala, Tigran Barseghjan či ostatní hráči, ktorí prišli na jeho pozíciu, nesplnili to, čo som od nich očakával. Ten Martinov zákrok bol na hrane. Keď si to pozriete v spomalenom zábere, nehrala sa lopta, hralo sa telo. Pri všetkej úcte k Martinovi, bol to hrubý zákrok. Čavrič má otras mozgu, leží v nemocnici. Bolo to na hrane agresivity, ale je tak naučený hrať, všetko beriem, ale treba si to pozrieť. Už je po zápase, nebudem to rozvádzať, ale bol to tvrdý zákrok, povedal by som nešportový," vyjadril sa na tlačovej konferencii Vladimír Weiss st.

Kouč "belasých" pomenoval aj chyby, ktoré predchádzali gólom súpera: "Vyhralo mužstvo, ktoré bolo bojovné a dobre takticky pripravené. Prišli brániť a vyšlo im to, na čo hrali, že budú mať nejakú kontru alebo pološancu a že z toho dajú gól. Vyšlo im to dvakrát, aj keď po našich hrubých chybách. Viedli sme v zápase pekným gólom Mustafiča, o minútu sme dostali gól, keď Kašia zbytočne hral krátku loptu na Rabiua. Bolo potrebné hrať jednoducho za stavu, keď vediete 1:0 vo finále pohára, kde sa nehrá o fazuľky. Nehrá sa na krásu, hrá sa na výsledok, to bolo prvá naša chyba. Stratili sme loptu, prišla kontra, nezakrytie priestoru, z toho gól. Druhý gól sme si prakticky dali sami, Aďo aj keď podával celý rok dobré výkony, takýto gól nemôže dostať. Takisto aj naša obrana, odrazená lopta a pozeráme sa na Azeveda, ako nám dáva gól zo šiestich krokov. Futbal je o chybách, my sme spravili dve a Trnava nás hneď potrestala."

Slovan nepridal k majstrovskému titulu aj pohárový triumf, čo sa mu podarilo v predchádzajúcich dvoch ročníkoch. Trnava získala tretiu trofej v SP v ére samostatnosti po rokoch 1998 a 2019 a ako jedinej sa jej "aspoň" v Slovnaft Cupe darí narúšať hegemóniu bratislavského klubu. "Chcel by som sa poďakovať obidvom táborom za prekrásnu kulisu. Či už našim fanúšikom, alebo aj trnavským, ktorí sa správali relatívne slušne. Tak nejako by mal vyzerať futbal, s takouto kulisou, povzbudzovali naši diváci, takisto aj trnavskí boli výborní, hnali svojich hráčov a tí sa im odvďačili víťazstvom. Emócia tu bola, žiaľ, nezopakovali sme double, ktoré tu bolo pred rokom aj predtým. Z tohto pohľadu sme sklamaní, ale život ide ďalej," uzavrel Weiss st.