Niekedy v roku 1965 som sledoval televízny zápas futbalového stretnutia prvej Československej ligy medzi Duklou Praha a Interom Slovnaft Bratislava. Vojaci z Julisky hrajúci už vtedy s legendou československého futbalu Pepikom Masopustom viedli presvedčivo 3:0 a tých niekoľko minút sa iba dohrávalo. V poslednej minúte z hranice šestnástky vypálil tesne nad zemou k tyči ešte len sedemnásť ročný mládenec Interu Sýkora a Ivo Viktor sa iba prizeral, ako sa mu lopta trepoce v jeho sieti. Pamätám sa, že vtedy Szikoru (ako sa správne písal, čo som sa až neskôr dozvedel z novín) televízny komentátor Karol Polák neraz pochválil, že je to veľký talent, a že čo už všetko na svoj mladý vek s loptou vie. Potom som sledoval tohto futbalistu podrobnejšie. Vždy, keď som mal možnosť vidieť Inter, tak tento hráč s číslom osem na drese pútal na seba pozornosť futbalových fajnšmekrov viac a viac. Tento rodák z Tvrdošoviec (odkiaľ na prvoligové trávniky sa pobrali aj bratia Móderovci, či úspešný strelec Laci Józsa) s výbornou technikou a prehľadom na ihrisku hrával v čase, keď sa u nás menil herný štyl 4-2-5 na 4-2-4, na mňa urobil veľký herný prejáv.
V tom novom hernom systéme hral pravu spojku, ale v Interi aj stiahnutú pravu spojku Juraj Szikora. Znamenalo to, že Juraj, vedel zahrať v útoku, čiaj v zálohe.
V oddielovom mužstve po odchode Scherera a Dolinskeho spolu vytvoril tzv. dorastenecký útok: Levický, Szikora, Krnáč, Ondrášek. Zrazu, boli všetci spomínani adépti na Markov repre dres. Prave najmladší z nich Juraj sa repre dresu Markoveho výberu dočkal už v deväťnástich rokoch v Prahe, v zápase proti silnému celku zbornej ZSSR, kde naša reprezentácia prehrala 1:2. No najväčšiu slávu zožal na štadióne Maracana v priamom dvoj zápase proti vtedajším majstrom sveta Brazílie. Prvý výsledok 1:2, alev tom druhom 2:2, stretnutí dokonca vyrovnával na konečných 2:2 . Juraj zahral tak excelentne, že sám futbalový kráľ Pelé mu vzdal priamo na ihrisku poklonu a prejav uznania tak, že po stretnutí prišiel k nemu do stredu kruhu, zatlieskal mu, a potom ho zobral popod pažu a za potlesku vyše osemdesiat tisícového fanúšikovského davu s Ďurom vedno odišiel až do tunela ku kabínam.
Vtedy dostal Juro prezývku, či meno: Biely Pelé.

Po spackanej kvalifikácii a nepostupe na MS 1966 do Anglicka, nový lodivod našej reprezentácie Jozef Marko sa rozlúčil s hráčmi, ktorí tvorili kostru na MS v Chile a povolával mladších, i keď menej skúsených futbalistov. V tomto
novo tvoriacom sa tíme Ďuri, ako ho medzi sebou volali nemohol chýbať a odohral takmer všetky kvalifikačné zápasy na novo tvoriace sa Majstrovstvá Európy v roku 1968.
Lenže bola to smolná kvalifikácia, keď v poslednom zápase v Pražskom Edene nám stačila proti Írskej republike, ktorú sme u nich v Dubline - práve aj jedným gólom Szikoru - porazili 2:0 stačila remíza. Ale nestalo sa tak, lebo v posledných piatich minútach zápasu sme inkasovali aj druhý gól a prehrali 1:2. V náš neprospech to znamenalo, že na náš úkor do záverečných bojov postúpili poslední víťazi Pohára národov Španieli. Bola to škaredá novembrová streda nášho futbalu -aspoň v svojom pomenovaní - ktorého čiernym tieňom bola zlomenina lýtkovej kosti pravé nášho spomínaného reprezentanta.
Chvalabohu, Juraj sa dosť rýchlo vyliečil a jarnú časť už v drese Interu dohrával s úspechom. A už v pamätnom zápase v Bratislave proti Brazílii 3:2striedal v zálohe najlepšieho čs. futbalistu z roku 1967 - Geletu. Po zápase sa tréner Marko vyjadril, že v osobe Szikoru sa mu zrejme podarilo vyriešiť záložnú formáciu.
Potom hrával na tomto poste v tejto formácii spoločne s rovnako mladým Lacom Kunom všetky kvalifikačné zápasy o postup do Mexika a bol pilierom našich radov. Ažprišiel rozhodujúci pražský zápas proti Maďarsku 3:3, keď niektorými hráčmi našej repre bol obvinený, že ako občan maďarskej národnosti a priateľ súperovho trénera mu prezradil našu taktiku. Szikoru, toto obvinenie psychicky veľmi zobralo. Ako hlboko veriaceho človeka ho také niečo, ako zrada v prospech niekoho iného veľmi dotklo. Toto obvinenie malo za následok jeho veľkú frustráciu, pokles životosprávy, ako aj morálky.

Toto všetko, ako aj zranenia, malo za následok, že jeho výkonnosť v Interi poklesla a z reprezentácie do záverečného boja o postup na MS vypadol. Reprezentační tréneri ho nezobrali ani na MS v Mexiku a jeho pokles v životospráve mal dlhotrvajúce následky.
Ešte sa po neúspešnom vystúpení našej reprezentácie na MS v Mexiku Szikora zopár krát ocitol s levíčkom na drese, ale potom jeho forma šla nezadržateľne dole. Keď začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia čerství Majstri sveta z Brazílie poriadali veľký turnaj a pozvali naň aj národne mužstvo Československa, tak sa uisťovali či príde aj biely Pelé – Szikora, na ktorého fanúšikovia nezabudli. Vedeli, že ak biely Pelé príde tak na zápasy z Československom určite predajú o par tisícov viac lístkov. Juraj prišiel, ale jeho výon, ako aj našho tímu bol iba odtieňom tejto slávy z roku 1966.V tomto roku sa ako 24 ročný s reprezentáciou rozlúčil. Po vojenčine v ČH Bratislava, aj s dresom v Interi a odišiel až na východ republiky konkrétne do divízneho Popradu. Pamätám si, ako ešte Ďuri narukoval do Červenej hviezdy Bratislava, ako sa v jednom denníku vyjadril, že: „Ešte nehádže svoj talent za hlavu a ešte sa vynasnaží, aby svojím výkonom šiel znovu hore tak, že by na MS 1978 svoju vlasť ešte reprezentoval. Tento cieľ sa mu nepodarilo splniť. Nielen preto, že sme sa na MS do Argentíny neprebojovali. Potom jeho cesty nasledovali do Rakúskej regionálnej súťaže.Nakoniec ako veľmi mladý- čo mu v jeho živote asi bolo vlastné –vstúpil na trénersky piedestál, kde mal tiež dobré výsledky. Len tak na okraj svojou ešte futbalovou, ale hlavne potom trénerskou prácou pomohol DAC Dunajská Streda dostať sa na vrchol Československého povedomia, ako aj terajšieho Slovenského.
Vtedy sa mu na trénerskom poste darilo a neskôr sa o ňom začalo hovoriť, že je trénerom – záchrancom, lebo zväčšia svojou pracou chodil do mužstiev pomáhať a úspešne k záchrane v súťaži, či k stabilizácii pomerov v mužstve.

Aj keď som to čo o ňom počul, že začína mať problémy so životosprávou, ale pri jednej príležitosti povedal, že on už s alkoholom skončil viac ako päť rokov, a na jednom stretnutí - kde som bol svedkom - si ozaj pripíjal iba s minerálkou... Predsa len... Ďuri, bol Ďuri, ako ho všetci familiárne nazývali. Nazývali ho všetci. Jeho najbližší doma, či v kabíne jeho spoluhráči, potom neskôr jeho hráči - zverenci, ale z úcty k nemu iba „za chrbtom“. Jeho trénerské výsledky boli podobné tým, ako v najlepších časoch keď hrával futbal. Ja som si ho v svojom súkromne športovom povedomí zobrazil akože chlapec narodený pre futbal. Tak sa narodil, tak žil pre jednu vec, vec zvány FUTBAL. Bolo by o tom futbalistovi, rodenom na Slovensku, hrajúcim prevažne v Slovenských kluboch, hlavne v Interi Bratislava čo to povedať, ale z hľadiska priestorového ostaneme pri tomto celku.
Môj cieľ, či lepšie povedané, moja idea je ta, aby som vám, vám vážení priatelia futbalu ozrejmil mená, futbalové mená, ktoré šírili pamäte Československého futbalu a narodili sa po Tatrami.
Lenže bohužiaľ Juraj Szikora skoro začal naplno s futbalom, či v živote jestvovať a skoro sa aj rozlúčil. Zomrel, keď mu do 50 rokov chýbali ešte dva roky.
Úmrtie Juraja Szikoru oplakával aj hviezdny kráľ Pelé, ktorý sa vyjadril asi takto: Keď mi skoro ráno zazvonil telefón vedel som, že je zlé, lebo každý vie, že si rád pospím, preto mi tak skoro ráno nikto nevolá. Ale keď som dvihol telefón a na druhom konci drôtu sa ozval kamarát Joe Borbely a povedal mi, že zomrel môj biely brat Juraj Szikora, tak mi hneď po lícach stekali slzy a cítil som v srdci veľký bôľ.Bol to futbalový génius, ktorého si fanúšikovia obľúbili a nazvali ho biely Pelé. Bol to výnimočný človek aj hráč.
Juraj Szikora 2.3.1947 – 12.12.2005

Narodený v Tvrdošovciach, kde začínal s futbalom hádam od narodenia. Potom, potom ako mladý chlapec prišiel do : (1964-77 Inter, 1974-76 ČH Bratislava, Vagónka Poprad 1977-78, DAC Dunajská Streda 1979-80, Slovan Viedeň 1980. Reprezentoval 21 krát 1966-71, dal dva góly, v lige odohral 200 stretnutí a strelil 56 gólov. 1969 vyhral SEP a trikrát bol zaradený medzi desiatku najlepších futbalistov ČSSR v rokoch 1966,67,68.
Keď pozerám terajšie stretnutia našej reprezentácie, tak mi Juraja Szikoru, svojim umom, dokonalosťou a technickou vyspelosťou,či inteligenciou na trávniku trochu pripomína terajší futbalový hráč Hološko. Len takú strelunemá.Streluspoza šestnástky, asi pol metra nad trávnikom, presne k pravej, či ľavej tyčke ktorú vedel ako jeden z mala futbalista, biely Pelé – JURAJ SZIKORA.

Športu zdar a futbalu zvlášť!
ZOMI.