Koniec kritike? Ani zďaleka!

Kto by si myslel, že po takýchto výsledkoch opozícia súčasnej reprezentácii skrotne a zájde do kúta, je na omyle. Naopak. Po marcovom víťazstve nad Bosnou a Hercegovinou (2:0) sa tak chvíľkovo stalo, pretože v tom zápase sme vyhrali a podali skutočne výborný výkon. Takticky, bežecky, pressingovo sme boli vynikajúci. Ukázalo sa, že ideme dobrým reprezentačným smerom. V duchu moderny. Naproti úspechu. Zabudlo sa, ako sme sa pár dní predtým trápili s Luxemburskom (0:0), pretože náš výkon mal najvyššie parametre. Pod dlhom čase sme videli vskutku jeden vyzretý výkon. A konečne pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu.

Proti Islandu sme ale nezačali dobre. To vôbec. Hrali sme zbytočne šablónovito, na riziko. Kazili sme, strácali sme lopty v nebezpečných priestoroch a na našu bránku sa to valilo z každej svetovej strany. Bez zápasovej praxe bol Peter Pekarík, Milan Škriniar, Martin Dúbravka, po dlhšom čase sa vrátil do národného mužstva Marek Hamšík... Dlho nám trvalo, kým sme sa dostali do zápasu. 

Neskôr sme našli kľúče k víťazstvu. Šťastne. Bolo však jednoznačné, že naše mužstvo konečne vedelo, ako brániť, ako otvárať útok, ako sa správať v medzihre, ako hľadať útočiacich hráčov. Síce nám všetko zďaleka nevychádzalo všetko, ale mali sme plán a toho sme sa držali. Slabšie hral Mak. Nie úplne v hre bol Polievka. V druhom polčase sme už úplne zavreli zadné vrátka, pozorne bránili a vyhrali po góle Tomáša Suslova, ktorý bol naozaj šťastný. Ale počíta sa a vítali sme ho s otvorenom náručou. 

V utorok sme sa vo Vaduze trápili viac, ako by sme očakávali. Na pôde trpaslíka, ktorý je stále tým trpaslíkom, neurobil taký progres ako Luxembursko, či prípadne Malta. Išlo o výber amatérov, ktorí zatiaľ v kvalifikácii nezískali ani bod a nedali ani gól... A predsa sme sa s nimi vytrápili na kosť. Áno, v prvom polčase, hlavne v úvode, sme mali tlak, niekoľko štandardných situácii (rohov) a aj šance - Škriniar, Kucka, Polievka - no opätovne sa ukázala stará- známa boliestka nášho repre futbalu - a to hra proti outsiderovi, keď musíme súpera "otvárať". 

Nakoniec sme opätovne našli klúče k víťazstvu. Gól Denisa Vavra sa napokon ukázal ako zlomový a kľúčový. Buďme radi zaň. Síce sme náš výkon nezodeli do úplne lesklého šatu, musíme byť pragmatickí. A realistickí. Naše mužstvo len ťažko bude hrať krásny, ofenzívny futbal každý zápas ako proti Bosne. Hlavne, keď nám chýbajú niektoré kolieska v súkolí. 

Vyjadrujeme spokojnosť s brankárom Martinom Dúbravkom. Samozrejme, je zvyknutý na pozíciu jednotky, pritom v tejto sezóne v Manchestri United ani v Newcastle pravidelne nechytával. Ukázal však, že sa napriek tomu vie na takéto zápasy pripraviť. Má 34 rokov, no veríme, že ešte 2-3 roky bude chytať na najvyššej úrovni ako jednotka. Mal by si vyriešiť svoju kariérnu budúcnosť, pretože za Straky v konkurencii Nika Popea nemá veľmi šancu chytať. Podobne ako naša "dvojka" Marek Rodák vo Fulhame. Na lavičke ho je škoda.

Chválime našu defenzívu, ktorá bola síce v úvode proti Islandu priepustná a vratká, no v 4. kvalifikačných zápasoch inkasovala len 1 gól, aj ten z pokutového kopu. Jej achillovou pätou sa stáva Peter Pekarík. Poctivý a charakterný futbalista je kondične nadupaný, ale už akoby nestíhal. Má 36 rokov, s Herthou vypadol z Bundesligy a my teraz nevieme, ako ďalej. Vysoký štandard naopak ukázali obaja stopéri. U Milana Škriniara to teší dvojnásobne, nakoľko má za sebou mesiace bez futbalu. Do PSG na letnú prípravu predsa príde v dobrom zdravotnom stave a s akou - takou hernou praxou. Ktovie, do akého klubu prestúpi Dávid Hancko. Ak prestúpi. Prekvapilo však niekoho, že sa o neho zaujímajú kluby ako SSC Neapol alebo najnovšie Newcastle United?

Problémy môžeme mať inde. V reprezentácii skončil Marek Hamšík, zrejme aj Vladimír Weiss (minimálne pod trénerom Calzonom), 36- rokov má Juraj Kucka... Všetko to stojí a padá na Stanislavovi Lobotkovi. Myslíme si, že by sme účelnejšie potrebovali zabudovať Ondreja Dudu a Lászloá Bénesa, ktorých tentoraz z nominácii vyradilo zranenie. Dobrá voľba bola aj nominácia pre Artura Gajdoša. V našom tenkom a plytkom repezentačnom rybníku treba uloviť pre seba všetko, čo sa mihne a má kvalitu a potenciál...

V ofenzíve nám akiste chýbal Lukáš Haraslín, ktorý sa stal so Spartou Praha majstrom. Ide o nášho nenahraditeľného a rozdielového hráča. Nie úplne na zápas s Bosnou nadviazal Róbert Mak, ktorý tentoraz odohral slabšie zápasy. Slabšie, ako dokáže. Naopak, vyskočil Tomáš Suslov, ktorý v reprezentácii pookrial. Zďaleka ešte nie je komplexným hráčom, má rezervy, no takisto zaujímavé, dravé ťahy, neortodoxné riešenia, aj keď to momentálne vyzerá tak, že tento legionár z holandského Groningenu je platnejší pre mužstvo, keď prichádza z lavičky. Potešil opäť Róbert Polievka. Veľa sa snažil, nabehal, nazrážal. Vo Vaduze už bol v niekoľkých zakončeniach, čiže prvý reprezentačný gól je vari blízko - blízučko. Škoda, že väčší priestor nedostal Róbert Boženík, ktorý v posledných zápasoch portugalskej ligy v drese Boavisty Porto hral veľmi dobre. Dvakrát dokonca skóroval. Myslíme si, že dozrel čas, aby dostal väčší herný priestor. Dôležité však je, aby sme pokračovali v nastolenom. Na začiatku septembra proti Portugalsku môžeme ukázať, čo sme sa pod novým trénerom Francescom Calzonom naučili. Kde sme sa posunuli. Čo nám vštepil a kde sa momentálne nachádzame. 10 bodov zo 4 zápasov je niečo, s čím treba pracovať a od čoho sa možno odraziť. Tak poďme ďalej.