Útočným hrotom namiesto stopérskych povinností

A práve v majstrovskom Trenčíne sa v sobotu predstavia hráči Pohronia U19. Misia je jasná - zvíťaziť, uchovať štatút Akadémie pre klub, ktorému výrazne pomohla a pomáha Podbrezová. Aj tým, že pre potreby A- tímu aj dorastu posúva po rieke Hron hráčov, ktorí majú v Pohroní dostatok priestoru na realizáciu, rast a posun v kariére. Viackrát sa na tejto trase spolupráca osvedčila  - spomeňme hráčov ako Danko, Rehák, Šikula, Horváth, či Masaryk. 

Samozrejme, pred Samuelom Mašlejom stojí obrovská kariérna výzva. V doraste žiari, no rád by sa presadil aj medzi mužmi. Podniká k tomu výrazné kroky. Aj preto sme si ho vzali na rozhovor. Ako inak, klasicky, na úvod hovoril o svojich úvodných krokoch s loptou. 

"Spomínam si na to presne - futbal som začal hrať to leto, keď som aj nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Už si ale nepamätám presne, ako som sa k nemu dostal, no platí, že na prvý tréning v živote ma zobrala mamina aj vzhľadom na to, že som si doma stále kopal s loptou. S futbalom som začínal v Starej Ľubovni, odkiaľ pochádzam," začal spomínaním na detstvo Samuel. 

Ako sám hovorí, v začiatkoch mal dilemu, ako sa postovo zaradí. "Útočníkom som sa stal pravdupovediac ani neviem ako. V žiackych kategóriách som hrával vždy na pozícii stredného záložníka  a dokonca niekedy aj na stopérovi, kde mi to až tak nechutilo. Dokonca aj neskôr, keď som sa rozhodoval medzi klubmi, v ktorých budem pokračovať v mojej dorasteneckej kariére, ma jeden nemenovaný slovenský tím chcel do kádra na pozíciu stopéra. Rozhodol som sa však nakoniec pre Podbrezovú, kde som pokračoval najprv na pozícii stredného záložníka, neskôr na pozícii ofenzívneho záložníka a až tak som sa nejakým spôsobom dostal na hrot," zaujímavo odvíjal svoje myšlienky. 

Pokračoval veľmi úprimne. "Začiatky s futbalom boli super. Miloval som futbal už odmalička a na detstvo mám len výborné spomienky. Ak nerátame ocenenia najlepších strelcov a hráčov zo žiackych turnajov, tak neviem, čo iné by som uviedol ako svoje úspechy... Za pády považujem asi iba zranenia, ktoré ma na dlhý čas vyradili z futbalu, patrí to však k tomu. Za vzlety môžem povedať, že považujem asi aktuálnu sezónu, vzhľadom aj na to, že je to "číslami" moja najlepšia sezóna. Rodičia na mojej ceste boli vždy mojou oporou, nebyť ich, tak by som tu dnes nebol. Sú to najlepší rodičia na svete," nechal sa ďalej počuť. 

Ešte sme sa predsa "pohrabali" v jeho začiatkoch. "Moja kariéra v žiakoch začala v Starej Luovni, kde si ma po vydarenej sezóne osvojil Tatran Prešov, kde som zotrval až do kategórie starších žiakov. Bolo to však obdobie, kedy ma na dlho vyradilo zranenie roztrhnutého zadného stehenného svalu a pol roka zo starších žiakov mi zobral aj COVID," vymenoval aj svoje patálie.

Samuel si však vždy išiel tvrdo za svojim, aj napriek určitej nepriazni osudu. "Že sa zo mňa raz stane profi hráč som chcel vždy, no v tomto futbalovom svete človek nikdy nevie, kedy sa mu to podarí. Preto moje nastavenie na futbal bolo iba také, aby som bol čo najmenej zranený a mohol robiť naplno to, čo ma baví. Samozrejme, aj s dobrým prospechom v škole," hovoril veľmi rozumne. 

Následne sme mu položili otázku, čo pre neho znamenajú kluby Podbrezová a Pohronie. "Obidva kluby mi dali do života veľmi veľa. Práca s mládežou je tu na top úrovni. Podbrezová mi dala to, čo som potreboval, aby som sa dostal k mužskému futbalu a Pohronie mi dalo možnosť si ten mužský futbal vyskúšať. Čiže oba tímy pre mňa znamenajú v mojom živote veľmi veľa," pokračoval veľmi vyspelo. 

V jarnej časti hrá ako o dušu - jednak aby spoločne s chalanmi z U19 zachránili pre FK Pohronie dorast v najvyššej súťaži a išlo mu aj o to, aby zapôsobil aj na trénerov A- mužstva. Samuel by klamal, keby tvrdil niečo iné. 

"V jarnej časti išlo o dve podstatné veci - jednou bolo, aby sa zachránila prvá liga v doraste a tou druhou zase, aby som nazbieral čo najviac štartov v druhej lige mužov. V doraste sme už teraz dosiahli niečo priam neuveriteľné. Neprehrať 9 zápasov v rade, z toho v 8 bodovať naplno je ohromujúce. Naša misia však nie je ešte na konci. V A- tíme si vážim každú jednu príležitosť, ktorú som dostal. Mrzí ma len to, že mi tam nejaký ten gólik nepadol aj v mužoch." Čo nebolo dozaista príde.

Pokračoval v sebavedomom duchu. "Môj krátkodobý sen je dostať sa aj do užšej nominácie slovenskej republiky a dlhší? Asi aby som sa stal čo možno najlepším hráčom, akým len viem," stanovil si ciele.

Na záver klasika, Samuel povedal niečo krátko o sebe. 

"Ako som už povedal, pochádzam priamo zo Starej Ľubovne. Okrem toho, že mám rád futbal mám rád všetky športy - bicykel, beh či tenis. Som silným fanúšikom Manchestru City a mojim obľúbeným hráčom, ak nerátame Messiho s Cristianom Ronaldom je jednoznačne nórsky útočník Erling Haaland," zakončil veľmi úprimný rozhovor útočník Samuel Mašlej, aktuálne 2. najlepší strelec staršieho dorastu.