Talentovaný obranca, vodca, kapitán... Aj jeho však škrela posledná víkendová prehra trenčianskej U19 v lige v Žiline (1:4), po ktorej to na obhajobu majstrovského titulu veru nevyzerá. Nič to však nemení na fakte, že v Trenčíne sa podľa možností skutočne skvele, lež ukážkovo pracuje s mládežou. Veď si len vezmime, že v A - mužstve sú Pávek, Hájovský, Fiala, či Mikulaj. Veríme, že raz sa do seniorského tímu pozrie aj stopér Samo Bočkay, a to už čoskoro. 

Správne nastavenie a pracovitosť ako kľúč k úspechu

Talentovaný hráč sa pre Futbalportal.sk rozhovoril o svojich prvých kontaktoch s loptou. "Odmalička ma bavilo do nej kopať. Od piatich rokov som vždy chodieval pred bytovku s kamarátmi hrávať futbal, a tam to celé začalo. V jeden deň ma kamarát zo škôlky zavolal na prvý futbalový tréning - moje začiatky sa viažu ku klubu OFK Bošany, čo bola dedina, v ktorej bývam. Zo začiatku to bolo len naháňanie sa za loptou, ale postupom času ma bavilo obraňovať hráčov. Páčilo sa mi, keď sme v zápase nedostali žiadny gól, preto som začal hrávať ako obranca," rozhovoril sa. 

Následne pridal zaujímavosť. "Inšpiroval som sa Carlesom Puyolom. Vždy po tréningoch, keď som prišiel domov, som si pozeral jeho zostrihy zo zápasov. Páčilo sa mi, ako hrá. Od začiatku som sám hrával so staršími. V Bošanoch som ako 10- ročný začal hrávať za mužstvo U15 a následne o polroka ma zavolali do klubu FK Tempo Partizánske, čo bolo blízko od Bošian. Prestúpil som tam do športovej triedy. Kolektív v tíme bol úžasný a na tie časy si spomínam, ako keby to bolo včera... V Partizánskom sme povyhrávali v kategórii U11/U13 úplne všetko, čo sa dalo. Znovu po nejakom období ma preradili ku starším, kvôli mojim výkonom a mojej fyzičnosti, v staršej kategórii som hrával každý zápas 90 min," pokračoval v rozprávaní. 

Neskôr prišiel prestup do AS Trenčín. "V Partizánskom som prežil veľmi krásne obdobie. Na jednom turnaji sme hrali proti Trenčínu, v zápase som strelil gól a pridal dve asistencie a po zápase si ma tréner AS zavolal, aby som išiel hrávať do klubu. Dohodlo sa to celkom rýchlo a o mesiac som išiel do Trenčína. Rodičia ma podporili najviac, ako sa dá a podporujú ma až doteraz," vyslovil vďaku najbližším. 

V AS to potom "rozbalil". "Prvý úspech bol pre mňa, keď sme vyhrali v kategórii U16 ligu. Bol to úžasný pocit, ale pamätám si na ten posledný zápas s Ružomberkom, v ktorom som sa zranil, odštiepilo mi kus z bedrovej kosti. Bol to koniec sezóny, ale to zranenie bolo na dva mesiace. Bolo to pre mňa ťažké, ale robil som všetko pre to, aby som sa dal čoskoro dokopy."

"V ďalšom roku prišli nové ciele. Mojim cieľom bolo získať titul v kategórii U17 a mať teda dva tituly za dve sezóny. Zo začiatku to vyzeralo nádejne, boli sme na čele tabuľky. Pamätám si na posledný zápas s Popradom ešte v jesennej časti, v ktorom sme prehrali 1:2, a to bol ten zlom, v ktorom sa nám zlomila liga. Po tomto zápase sme ťahali šnúru prehier so Slovanom, Trnavou či Podbrezovou. Skončili sme nakoniec tretí a ja som to bral veľmi zle, lebo odmalička to mám nastavené tak, že chcem vyhrávať," nechal sa ďalej počuť Samo. 

Mládežnícka Liga majstrov obrovským zážitkom a skúsenosťou

Ligu však predsa len vyhral. V U19. "Po skončení v mladšom doraste som prežíval veľmi ťažké obdobie. Nevedel som, či klub bude so mnou počítať do U19, lebo tam bola veľká konkurencia. Klub mal jasný cieľ vyhrať ligu. Po veľmi dobrej príprave, v ktorej som odohral dobré zápasy som si zabezpečil napokon miesto v základnej zostave. Jesenná časť minulého ročníka mi tak vyšla výborne - pridal som aj niekoľko asistenciíí. Na jar sme mali jasný cieľ, vyhrať všetky zápasy, ktoré nás čakali. Podarilo sa nám to skoro na sto percent a tým sme vyhrali ligu v kategórii U19 a zabezpečili si účasť v mládežníckej Lige majstrov."

Aktuálne sa mi spolu s tímom taktiež darí. "Ide to dobrou cestou, hrávam na poste stopéra, no s výsledkami nie som až tak spokojný, lebo sme nezvládli na jeseň dosť zápasov. V Lige majstrov potom prišla na rad konfrontácia s českou Zbrojovkou Brno - moje nastavenie a ciele boli jasné, postúpiť do ďalšej fázy. Prvý zápas sme hrali doma, vyhrali sme 3:2. V tomto zápase som podal jeden z najlepších výkonov a toto víťazstvo pre mňa znamenalo veľmi veľa. Pocity boli neopísateľné," rozplýval sa. 

"O dva týždne nás čakala odveta v Česku. Najdôležitejšie bolo sa dobre pripraviť, lebo sme vedeli, že na nás vybehnú od začiatku a budú chcieť hrať rýchly priamočiary futbal a streliť hneď prvý gól, a to sa im podarilo už v 5. min. V prvom polčase sa nám podarilo otočiť výsledok a napokon sme vyhrali 3:1. Pocity po zápase? Tá vášeň a radosť z postupu, to bolo neopísateľné. Bol to jeden z mojich cieľov, ktorý som si mohol odškrtnúť. O týždeň bol potom los a my sme čakali na súpera  - dostali sme napokon grécky Olympiakos Pireus," pokračoval.

S obhajcom trofeje to bola doma na Sihoti jedna futbalová paráda. "Vedel som, že to bude obrovská výzva. Prvý zápas sme odohrali doma. Bolo to pre mňa fantastické, že sa postavím v tomto zápase, mal som pred tým zodpovednosť a strašne som sa tešil. Napokon to skončilo 1:1, čo ma veľmi mrzelo, pretože sme mali viacero šancí rozhodnúť to. Všetci sme sa tešili a úžívali si to, ale mňa to veľmi hnevalo a bral som to ťažko. Zápas mi ukázal, že aj proti takémuto tímu viem konkurovať a hrať vyrovnanú partiu. No v odvete sme prehrali 1:4, a to bol najväčší pád. Mrzelo ma to strašne dlho, že naša cesta v Lige majstrov končí. Celú tú cestu by som opísal len pár vetami - priniesla mi veľa skúseností a dalo mi to do budúcna veľa, a to je pre mňa zatiaľ najväčší úspech v kariére."

Opýtali sme sa ho na futbalové sny. "Krátkodobým je presadiť sa v seniorskom futbale a podávať tam dobré výkony a hrávať čo najviac zápasov. Dlhodobým ... Snívam o tom a budem pre to robiť všetko, aby som hrával možno v prvej španielskej lige. Toto je môj najväčší sen a byť tam hráčom základnej zostavy. Ako futbalista by som sa opísal slovami skromný, pracovitý, disciplinovaný, odhodlaný a ako človek veľmi milý. Veľmi si vážim a ľúbim svoju rodinu a priateľku."

Na záver ešte pridal pár slov. "Pochádzam s Bošian a rád trávim čas s mojou rodinou a priateľkou. Veľmi rád chodievam na turistiku a do posilovne. Rád ešte spoznávam pamiatky, cestujem a počúvam hudbu. Mojim najväčším hráčskym vzorom je Cristiano Ronaldo, kvôli jeho nastaveniu a ako pracuje, ako sa prezentuje. Fandím Realu Madrid," zakončil náš rozhovor kapitán AS Trenčín U19 Samuel Bočkay. Kedy ho uvidíme v Niké lige?