Diskusia: Predstavujeme talent - Nicolas Šikula
Patrí jednoznačne k veľkým talentom slovenského futbalu. Svoje nadenie a pracovitosť preukazuje v reprezentácii do 21 rokov, predtým sa zúčastnil dvoch mládežníckych šampionátov. Krajný obranca Nicolas Šikula, kmeňový futbalista FK Železiarne Podbrezová, ktorý je momentálne na hosťovaní v druholigovom FK Pohronie je okrem toho veľmi dobrým spoločníkom na debatu. Milým, pokorným chlapcom, ktorý môže urobiť ešte veľmi dobrú kariéru.
V mladom veku ťažké odlúčenie od rodiny
S Nicolasom sme v rámci našej rubriky prebrali viacero tém. Na úvod nás zaujímali jeho začiatky s futbalom. Ako nám hovoril, futbal mu učaroval od útleho detstva.
"S futbalom som začal v Nitrianskom Rudne ako 7 - ročný. Predtým som hrával futbal len vo voľnom čase s kamarátmi, ktorí ma aj priviedli k tomu, aby som začal hrať za rodnú obec, za čo im dnes môžem byť vďačný. Ihneď som si futbal zamiloval a začal snívať o tom, že by som sa mu mohol venovať profesionálne a byť v ňom jedného dňa úspešný. Začiatky boli veľmi pekné, našiel som si vďaka futbalu veľa nových kamarátov, s ktorými na to dodnes veľmi rád spomínam," začal svoje rozprávanie fyzicky nadupaný hráč.
Plynule pokračoval. "V žiackych kategóriách som už cítil, že by som sa chcel posunúť do lepšieho klubu, aby som mohol viac napredovať, keďže na dedinskej úrovni tie podmienky neboli ideálne. Keď som mal 10 rokov, tak ma oslovil klub Baník Horná Nitra. Odišiel som na polročné hosťovanie. Bol som nadšený, že si ma nejaký klub všimol. Doma ma v tom rodičia podporili a bez váhania som išiel do toho. Bolo tam pre mňa veľa nových vecí najmä v tréningovom procese, ale našťastie som sa aklimatizoval veľmi rychlo a začalo sa mi ihneď dariť," hovoril ďalej.
Neskôr sa jeho kariérne kroky nasmerovali pod hrad Matúša Čáka. "Už po polroku si ma všimol AS Trenčín, čo bol taký môj vysnívaný klub na Slovensku, keďže som ich vnímal ako najlepších v mojej vekovej kategórií. Prišlo s tým aj ťažké rozhodnutie pre mojich rodičov, či mi dovolia, aby som už odišiel z domu, keď som mal 11 rokov. Dochádzať nebolo možné, keďže som aj musel opustiť školu a chodiť do športovej triedy v Trenčíne. Našťastie som sa aklimatizoval veľmi rychlo a začalo sa mi ihneď dariť."
Rodičia mu dali "zelenú". "Našťastie s tým súhlasili a myslím, že to bol veľmi dôležitý krok pre moju budúcnosť. Naučilo ma to obdobie určite veľa aj mimo ihriska, keďže som už musel byť oveľa viac zodpovednejší. Úvod nebol vôbec jednoduchý, bolo náročné si zvykať na nových ľudí, nové prostredie, ale motivovalo ma to, že dennodenne môžem napredovať v tom, čo milujem. Časom už prišli prvé úspechy, začal som byť súčasťou mládežníckych reprezentácií, čo má veľmi motivovalo pracovať na sebe ďalej," bol úprimný.
Pôsobenie v Trenčíne mu veľmi pomohlo. "V Trenčíne som bol až do kategórie U19 a som veľmi vďačný, že som futbalovo práve tam mohol vyrastať a napredovať. Posledný rok v doraste som prestúpil do Podbrezovej, kde som už podpísal aj prvú profesionálnu zmluvu. Začal som trénovať s A- mužstvom a dohral poslednú sezónu v mládežníckych kategóriách," hovoril už o začiatkoch na Horehroní.
Tento krok vníma ako veľmi vydarený. Práca s mládežou v Podbrezovej u Železiarov je v poslednom období veľmi cenená.
"V Podbrezovej som zažil prvý kontakt s mužským futbalom. Do klubu som prichádzal, keď pôsobil ešte v druhej lige. Bolo mi sympatické, keď mi predstavili, akým smerom sa chce klub uberať. Dnes už môžem povedať, že sa to aj naplnilo. Keď som prichádzal, tak tam pôsobili ešte viacerí skúsení hráči, ktorých som veľmi rešpektoval, keďže som ich pred príchodom do Podbrezovej už dobre vnímal. Dnes je to mužstvo výrazne mladšie a je sympatické, akým spôsobom sa prezentujú na ihrisku, myslím si, že idú správnym smerom."
Na Horehroní sa mu splnil sen a stal sa ligovým futbalistom. Síce viac- menej naskakoval do zápasov, ale v tvrdej konkurencii si vedel vydobiť miesto na ihrisku.
"Prvú sezónu po príchode do klubu sa nám podarilo postúpiť do najvyššej súťaže, vďaka čomu som aj získal v nasledujúcej sezóne svoje prvé ligové štarty. Podarilo sa mi dostať na EURO U19, ktoré sa konalo na Slovensku a následne aj na MS do 20 rokov. O sezónu neskôr som odišiel na hosťovanie do FK Pohronie (kde aktuálne pôsobí), vďaka čomu som získal potrebnú hernú minutáž. Podarilo sa mi dostať do reprezentácie do 21 rokov a stabilne byť súčasťou tímu. Pohroniu som veľmi vďačný za hernú prax, ktorú som získal. V klube od úvodu sezóny začalo hrávať veľa mladých hráčov, ktorí naberajú skúsenosti. Verím, že sa to klubu vráti a bude len napredovať," nechal sa ďalej počuť.
Pohronie bolo 3 roky súčasťou najvyššej súťaže, po vypadnutí sa zaradilo skôr do priemeru druholigovej súťaze. Ale aj v Žiari nad Hronom dávajú obrovský priestor mladým hráčom.
"Jarná časť v Pohroni určite nezačala podľa našich predstáv, nedokázali sme nadviazať na z môjho pohľadu veľmi dobrý záver jesene. Veľa vecí sa v klube zmenilo vrátane hráčskeho kádra a realizačného tímu. Určitý čas trvalo, kým sme sa začali približovať parametrom hry, akými sa chceme prezentovať. Pracujeme stále na nedostatkoch, ktoré sa nám ukazujú, či v tréningovom procese, alebo v zápasoch. Myslím si, že sme už spravili viditeľný progres, či už herne, alebo aj výsledkovo."
Snom účasť na domácom EURE U21
Nicolas Šikula je stabilným členom reprezentácie do 21 rokov. Výborné výkony predviedol v prípravných zápasoch proti Česku, taktiež skvele hral v Španielsku pri našej senzačnej výhre 2:0. V tomto stretnutí sa však zranil a dodnes zápasovo pauzuje.
"V rámci reprezentácie by som hodnotil posledné obdobie za veľmi úspešné, odohrali sme zápasy proti kvalitným súperom, v ktorých sme sa prezentovali pekným futbalom a podarilo sa nám presadiť aj výsledkovo. Posledný zraz sme dokázali poraziť Španielsko na súperovom ihrisku a neinkasovať. Bol to veľmi náročný zápas, kde aj napriek súperovej kvalite sme sa dokázali prezentovať svojou hrou a určite sme veľa ľudí prekvapili. Vnímam to ako veľkú skúsenosť hrať proti tak kvalitným hráčom a verím, že ich zažijem ešte oveľa viac. Ukázalo nám to, že ideme správnym smerom, ale napriek tomu musíme byť na seba stále nároční a tvrdo pracovať ďalej," pokračoval.
Vo svojej kariére ma smelé ambície. Ide však kroku po kroku. Tvrdo pracuje, zachováva si tú správnu pokoru a nestráca optimizmus ani v preňho akiste ťažkom období.
"V najbližšom období je mojím cieľom sa hlavne udržať zdravý, pretože som kvôli zraneniu vynechal niektoré zápasy na jar. Chcel by som tímu ešte pomôcť v závere sezóny k čo najlepším výsledkom a zároveň sa kvalitne pripraviť na letnú prípravu a na najbližší reprezentačný zraz. Z dlhodobejšieho hľadiska by som určite chcel byť dôležitým hráčom pre svoj klub aj pre reprezentáciu, veľmi dôležité pre mňa bude sa dostať na domáce EURO do 21 rokov, byť súčasťou základnej zostavy a podávať kvalitné výkony. Taký najväčší cieľ v budúcnosti je pre mňa určite seniorská reprezentácia a na klubovej úrovni by som veľmi chcel hrať nejakú kvalitnú európsku súťaž a odohrať zápasy v pohárovej Európe."
Na záver nám povedal niečo o sebe.
"Mojim obľúbeným klubom je Real Madrid. Začal som im fandiť už pri mojich futbalových začiatkoch, keďže môj prvý dres, ktorý som dostal bol Cristiana Ronalda v časoch, keď bol v Reale Madrid. Ronaldo bol pre mňa veľkým vzorom a určite sa v ňom môže každý hráč inšpirovať. Najmä s odstupom času som začal viac vnímať v čom je výnimočný. Môj voľný čas sa stále točí okolo športu, rád sa venujem vo voľnom čase aj iným športom, stretávam sa s kamarátmi a rád sa učím nové veci. V budúcnosti by som chcel čo najviac cestovať a vyskúšať nejaké adrenalínové zážitky," zakončil náš rozhovor NIcolas Šikula.