Dnes sme zacielili na 18- ročného Ľubomíra Žinčáka, pretože o ňom je reč. Mladý obranca vo svojom prejave povedal všetko podstatné. Absolútne úprimne, vecne, ľudsky. FC Košice U19 je momentálne v tabuľke súťaže na 6. mieste s bilanciou 8 víťazstiev, 6 remíz a 6 prehier so skóre 33:33 a 30 získanými bodmi. Na druhú Trnavu majú 7- bodovú stratu. Naposledy presvedčivo 4:0 zdolali hráčov Podbrezovej, najbližšie sa v nedeľu 27. apríla predstavia na trávniku Pohronia.

Pokorný, zodpovedný a pripravený pomôcť

Ľubomír začal tým, čo všetci: začiatkami s futbalom. "Začal som ho hrať v Humennom, odkiaľ pochádzam. Rodičia mi dali prihlášku do klubu ako 6- ročnému. Rodičia ma nasmerovali celkovo k športu, k futbalu. Otec, rovnako ako aj jeho bratia hrávali futbal, nie síce profesionálne, ale futbal mal v našej rodine vždy miesto. Už ako malého ma stále rodičia brávali na zápasy. Čo sa týka toho, prečo som sa stal obrancom, tak odmalička som si skúšal viacero pozícií. Aj post brankára. Avšak najviac sa mi aj tak nakoniec zapáčila pozícia obrancu, kde som mal už odmala najväčšiu perspektívu. Začínal som ako malý chlapec, v podstate nevýrazný hráč, no postupom času a poctivým tréningom som sa dostal tam, kde som teraz," začal svoje rozprávanie. 

Odmalička sníval svoj sen. Začínal v klube FK Humenné. "Odmalička som mal v hlave, že chcem byť profesionálnym futbalistom. Myslím, že viacero mladých chlapcov, ktorí začínajú s futbalom, majú veľký sen sa stať profesionálnym  futbalistom a u mňa to tak bolo tiež. Začal som teda v FK Humenné a už od kategórie U12 som stále hrával za starších. Už vtedy som začal uvažovať o tom, že práve futbal je to, čím by som sa chcel živiť."

Neskôr spravil prestup, ktorý všetko zmenil. "Pred tromi rokmi, keď som akurát končil základnú školu, som prestúpil do kubu FC Košice. Mal som však aj ponuky do Banskej Bystrice či Michaloviec. Vybral som si však Košice, za čo som teraz nesmierne rád, Rozhodujúce okolnosti boli aj to, že som to mal bližšie domov, bola tam stredná škola, kde som chcel ísť, dobré podmienky a v neposlednom rade už od začiatku super komunikácia s trénermi, ktorí to vtedy vybavovali," poodhalil čo- to zo svojho prestupu. 

Svoj krok dozaista neľutuje. "Klub FC Košice mi už doteraz dal veľmi veľa. Už len tým, že ako mladého hráča si ma všimli a dali mi šancu. Videli vo mne isto perspektívu, preto ma dávali hrávať aj za starších. Konkurencia v FC Košice bola neporovnateľná oproti FK Humenné. Videl som, že potrebujem stále viac a viac makať na sebe, aby som vôbec hrával za FC Košice. Čo mi dávalo ešte väčšiu motiváciu stať sa lepším futbalistom," pokračoval v rozprávaní, 

Ako hodnotí aktuálnu sezonu a svoje výkony? "Táto sezóna mi dala veľa. Vynechal som len zápas proti Ružomberku. Medzi najzaujímavejšie zápasy v tejto sezóne určite patria obidva s Dunajskou Stredou, ktoré sme vyhrali. Ďalej by som spomenul domáci s Trnavou, kde padli tri či štyri červené karty. Bol to náročný zápas, ale aj ten sme vyhrali. Musím však spomenúť aj jeden nie úplne dobrý zápas pre nás, ktorý bol proti Žiline, kde sme na začiatku sezóny prehrali 0:8."

Neskôr sa to však rozbehlo. "Bolo ťažké sa naspäť psychicky vrátiť a zmeniť naspäť hlavu na to, že ideme opätovne vyhrávať. Všetky zápasy sú však náročné, a to nielen fyzicky, ale často aj psychicky. Sú tam strašne veľké emócie, či už pri prehratých, ale aj pri víťazných zápasoch. Tým, že som kapitán si asi až veľmi pripúšťam nejaké prehry a je ťažké sa cez ne dostať. Naopak, za výhry som neskutočne rád. Ten tímový úspech pre mňa znamená veľmi veľa. Najväčšiu zásluhu na výhrach však majú tréneri. Každý jeden výsledok je odrazom toho, čo spolu s trénermi denno- denne budujeme na tréningoch. Dávajú do toho všetko, vedú nás tou správnou cestou a my im musíme veriť a makať podľa ich pokynov, aby všetko fungovalo tak, ako si predstavujeme," nechal sa ďalej počuť. 

Ďalej nám poodhalil svoje sny. "Celý tím makáme na tom, aby sme boli v tejto sezóne minimálne na 5. mieste v tabuľke. Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť do A - mužstva FC Košice. Rád by som bol aj v reprezentácii a celkovo v živote chcem hrávať niekde v top 5 ligách na svete. Chcem byť však stále nohami na zemi, neustále sa zlepšovať. Chcem byť hráčom, ktorý sa nikdy nevzdáva, vždy maká naplno a podporuje svoj tím na ihrisku aj mimo neho. Nejde mi len o góly o víťazstvá, ale aj o to, aby som bol dobrým príkladom pre ostatných. Ako človek chcem byť pokorný, zdopovedný a vždy ochotný pomôcť. Futbal ma učí disciplíne, tímovej práci a rešpektu, a to chcem prenášať aj do bežného života," vyslovil pekné slová. 

Na záver povedal čosi o sebe. "Pochádzam z východného Slovenska, z Humenného. Narodil som sa v januári 2007 a aktuálne mám 18 rokov. Okrem futbalu ma však bavia aj viaceré kolektívne športy. Voľný čas trávim s kamarátmi, na internáte so spoluhráčmi. Fandím klubu Realu Madrid a mojim obľúbeným hráčom/vzorom je španielsky stopér Sergio Ramos," zakončil našu debatu kapitán FC Košice U19 Ľubomír Žinčák.