Zverenci trénera Ivana Beláka spečatili svoj triumf sobotňajšou výhrou 3:0 nad DAC Dunajská Streda. V tabuľke majú nedostižný 14- bodový náskok pred druhou Trnavou, celkovo majú bilanciu 16 víťazstiev, 5 remíz a 1 prehra so skóre 51:15 a 53 získaných bodov. To sú skutočne fantastické čísla. Futbalportal.sk si po tom, čo naposledy vyspovedal brankára tímu Jakuba Jokla prizval k mikrofónu srdce tímu, a teda Kristiána Pavla Stručku, pracovitého a cenného hráča tímu, s veľkým potenciálom. Veľmi sympatický a skromný chalan začal rozprávať o tom, ako mu učarovala hra menom futbal. 

Vďačný rodičom a najbližším. Na ihrisku víťazný typ

"Začiatky boli na ulici pred domom, keď som si s kamarátmi začal kopávať na bránu. Môj kamarát hrával za neďaleký klub FK Tempo Partizánske, kde ma prehovoril ísť na skúšku. Prvý tréning bol pre mňa ťažký a neboli presvedčení, či ma zoberú, ale časom a tréningami som sa zlepšoval a napokon ma prijali. Najprv som hrával obranu, potom som prešiel na útočníka a nakoniec som skončil ako záložník. Tréner ma tam chcel vyskúšať a zadarilo sa mi tam. Celkovo moje začiatky neboli až také dobré, ale neprestával som a snažil som sa do futbalu dávať čo najviac a každým tréningom sa zlepšovať," hovoril narovinu.

Výrazne mu pomohla podpora najbližších. "Moji rodičia ma vždy podporili a podporujú. Musím povedať, že to nemali ľahké, keďže môj mladší brat tiež hrával za FK Tempo Partizánske a zápasy sa prelínali a museli podporiť aj brata. Niekedy sa stalo, že Tadeáš odohral zápas a oni utekali hneď potom na môj zápas. Celý deň obetovali nám a nášmu snu, Celý svoj voľný čas, voľné víkendy trávili a trávia na ihrisku. Sú veľmi obetaví, dávajú mi všetko a ja verím, že príde čas a všetko im môžem vrátiť. Viem, že mi veria, tak sa pokúsim presadiť vo futbalovom svete, už aj pre môjho starkého, ktorý už nie je medzi nami a on bol ten, kto mi tiež ukázal krásu s futbalovou loptou. Verím, že práve on je ten, ktorý ma vedie v správny smer už ale vo futbalovom nebi," vyznal sa Kristián Pavol. 

Neskôr sa mu začalo dariť. "Kariéra v žiakoch bola už oveľa lepšia, ako začiatky. Začalo sa mi dariť v zápasoch. Vyhrával som veľa cien na turnajoch za najlepšieho strelca a hráča a všimli si ma prvoligové kluby. Do 12 rokov som bol v spomínanom Partizánskom, prišli potom ponuky z Nitry, Trenčína a Žiliny. Všade som bol na skúškach, ale moja priorita bola jasne Žilina, pretože som sa tam cítil najlepšie. Po roku a pol čo som chodil na skúšky som tam napokon prestúpil. Opäť moje začiatky aj tam boli veľmi ťažké, ale nie z toho futbalového hľadiska- skôr z toho psychického, pretože som bol zvyknutý na domov, ale postupom času sa to len a len zlepšovalo. Od prvého momentu, čo som prestúpil do Žiliny som si zaumienil, že sa stanem profesionálnym futbalistom a môj sen bol nastúpiť za A- tím. Moje nastavenie na futbal bolo hneď od začiatku veľmi dobré - vedel som, čo chcem dosiahnuť a dokázať ostatným, ale aj hlavne sebe, že na to mám," nechal sa ďalej počuť. 

Ísť do Žiliny bol dobrý krok. "MŠK Žilina znamená pre mňa veľmi veľa, pretože od začiatku čo som prišiel boli všetci ku mne milí a správali sa veľmi pekne. Dala mi veľa z futbalového hľadiska, ale aj z toho ľudského. Odmalička sa snažia deťom ukázať, ako by sa mali správať aj na ihrisku, aj mimo neho. Starajú sa tu o hráčov veľmi dobre. Ako som spomínal, moje začiatky v MŠK boli veľmi ťažké, pretože som si nevedel zvyknúť, že som nie doma, ale celý týždeň na Akadémií. Chalani aj tréneri ma hneď medzi seba prijali a každý mi chcel od prvého dňa pomôcť, aby som sa adaptoval čo najrýchlejšie. V tomto klube si myslím, že je najlepšia práca s mládežou na Slovensku. Dávajú veľa šancí mladým hráčom dostať sa do A - mužstva a presadiť sa vo veľkom futbale," hovoril staré - známe veci. 

K prebiehajúcemu ročníku sa vyjadril nasledovne: "Sezóna je pre mňa špecifická, pretože som bol dlho zranený. Môj začiatok sezóny bol veľmi dobrý, darilo sa mi a podával som výkony presne také, ako som chcel aj v klube, aj na reprezentačnej úrovni. Darilo sa nám kolektívne, ale aj mne individuálne, takže som dostal odmenu a štart za A- tím v Slovnaft Cupe. Po tomto zápase som sa na tréningu zranil a nehral som približne tri mesiace. Chalani naďalej podávali výborné výkony a po prvej polovici sezóny sme boli na 1. mieste. V druhej polovici som sa vrátil na trávnik a pokračovali sme vo výborných výkonoch a 4 kolá pred koncom sezóny sme si zaistili titul majstra Slovenska."

Na mužstvo U19 má len slová chvály. "Som hrdý na celý tím, ktorý išiel od začiatku za svojim cieľom, ktorý nakoniec aj dosiahol. Za čo sme veľmi radi, ale nechceme skončiť len pri tomto cieli. Chceme súťaž dohrať už bez straty bodov, vyhrať potom Československý pohár a prebojovať sa na jeseň v mládežníckej Lige majstrov čo najďalej. Mojim cieľom v MŠK je dostať sa do A- tímu a byť v budúcnosti členom základnej jedenástky a dôležitým členom v kádri. Verím, že sa mi to podarí  splním si tento sen/cieľ," hovoril s nádejou a obrovskou túžbou. 

Aj Kristián Pavol má dovolené snívať. "Moje krátkodobé ciele sú určite podávať stabilné výkony a dostať šancu postupne v B a potom A  - tíme. Dlhodobé sú určite hrať profesionálny futbal a dostať sa niekam do zahraničia a dokázať hlavne sám sebe, že celé to úsilie za to stálo. Určite by som sa chcel presadiť aj na repre úrovni v mužoch, keďže som už od U15 stabilný člen reprezentácie, za čo veľmi ďakujem. Chcel by som aj rodičom vrátiť všetko, čo do mňa vložili. Odmalička sa snažili pre mňa robiť všetko a za to by som sa im chcel takto poďakovať. Chcel by som sa stať človekom/hráčom, ktorý je pokorný, cieľavedomý a ide si za svojimi cieľmi," vychŕlil krásne slová. Opäť.

Na záver ešte niečo o sebe. "Pochádzam z malej dediny v okrese Prievidza, volá sa Nitrica. Bavia ma viac- menej všetky športy. Som veľmi víťazný typ, nerád prehrávam a veľmi rád vo všetkom súťažím. Voľný čas trávim väčšinou s rodinou, pretože celé týždne trávim na Akadémi. Veľmi veľa voľného času trávim s mojim bratom Tadeášom, ktorý ma vo všetkom podporuje a snaži sa mi pomáhať v každej ťažkej situácii a stojí pri mne, za čo mu veľmi ďakujem. Už odmalička som fanúšik FC Barcelona a Lionela Messiho. Nevedel by som si predstaviť, že by som fandil niekomu inému," zakončil náš rozhovor hráč majstrovského žilinského tímu U19 Kristián Pavol Stručka.