Vďačný ocinovi a celej rodine

Alex Lajčiak je meno, ktoré sa pomaly učia skloňovať fanúšikovia nielen Podbrezovej. Tento stále ešte len chlapec zaujal nielen tým, že v jeho veku má už za sebou ligový debut. Stalo sa tak v jarnej časti Niké ligy, keď pod trénerom Romanom Skuhravým odohral pár minút v Dunajskej Strede. Už pod trénerom Štefanom Markulíkom môže šanca prísť znova. Alex výborne zahral v zápase Slovnaft Cupu v Chlebniciach, za čo si vyslúžil aj patričnú pochvalu. 

Tento chlapec nemôže uletieť niekam do výšin a myslieť si, že to už pôjde samé. Naopak, mal by ostať takým istým, akým je. Zažíva pritom skvelú sezónu aj v dorasteneckej súťaži, keď ako kapitán vedie mužstvo fantasticky - to je po štvrtkovej výhre nad majstrovským Trenčínom 3:0 na skvelom druhom mieste tabuľky a šliape na odtlaky vedúcej Žiline. Aj to je dôkaz, ako len dobre pracujú s mládežou na Horehroní.

S mladým obrancom, ktorý ma ešte všetko pred sebou sme sa pozhovárali. Na úvod nám odtajnil, ako to bolo s jeho futbalovými začiatkami. "K futbalu ma priviedli rodičia. Ocino sa ma jedného dňa spýtal, či chcem ísť hrať s deťmi futbal a mne sa to zapáčilo. Mal som zhruba 4-5 rokov a bolo to v mojej rodnej dedine, odkiaľ pochádzam, Nedožery- Brezany. Moje prvé futbalové krôčiky začali v klube TJ Družstevník Nedožery- Brezany pod pánom trénerom Ľubošom Ziburom. Tam si ma počas prípravného zápasu všimol tréner FC Baník Prievidza Tomáš Barta, ktorý ma oslovil. V Prievidzi som potom trénoval a hrával po kategóriu U15," začal rozhovor Alex. 

Plynule pokračoval. "Už v začiatkoch žiackych kategórií som vedel, že chcem byť profi futbalista a reprezentovať Slovensko. V žiakoch som hrával ľavého útočníka, ale postupom času som sa premiestnil a udomácnil ako ľavý obranca. Moja kariéra v žiackej kategórii bola pestrá. Odohrali sme veľa veľmi kvalitných turnajov aj v zahraničí, najprestížnejší z nich bol turnaj Champions Trophy vo Viedni, kde sme sa stretli s tímom, ako je Paríž Saint - Germain. Prehrali sme ten zápas 0:1 a viedol som tím ako kapitán. "

"Počas žiackeho obdobia som vyhral ocenenia aj ako najlepší strelec a najlepší hráč turnaja. Pravidelne som sa zúčastňoval výberov ZSFZ. A za najväčší úspech v žiackych kategóriách považujem účasť na turnaji Gejzu Princa v Košiciach, kde sme ako tím ZSFZ vyhrali. Počas tohto obdobia som sa tiež zúčastňoval tréningového procesu v MŠK Žilina. Vždy som bol posunutý do staršej kategórie," hovoril nám. 

Napokon spravil rázne, odvážne kariérne rozhodnutie a prestúpil na Horehronie. "Po skončení kategórie U15 som sa po viacerých ponukách rozhodol prestúpiť do Podbrezovej. Po príchode som bol hneď presunutý do staršej kategórie. Počas prvej aj druhej letnej prípravy ma však neobišli zranenia, po ktorých som sa liečil niekoľko mesiacov. Neodradilo ma to a tvrdo som na sebe pracoval, aby som sa znova dostal do dobrej formy, čo sa mi podarilo, lebo som sa vrátil opäť do starších kategórií," rozprával pútavo. 

Podbrezová má s ním veľké plány

Opýtali sme sa ho, čo pre neho znamená klub FK Železiarne Podbrezová. "Tento klub pre mňa znamená všetko. Cítim sa tu veľmi dobre a som rád, že som sa pre Podbrezovú rozhodol. Tento klub mi dáva šancu naplniť svoj potenciál, či už ako hráč, alebo aj ako človek. Veľmi dobre a opatrne tu pracujú s mládežou. Starostlivosť trénerov alebo fyzioterapeutov je tu na veľmi vysokej úrovni. A aké boli začiatky v A - mužstve? Keď ma zavolali na prvý tréning, hneď ma zaplavil pocit štastia a hneď som volal rodičom. Chalani boli milí, vždy nápomocní a trénovalo sa mi veľmi dobre."

Svojej šance sa nezľakol. "Ukázal som všetko, čo som sa do tej doby naučil. Makal som a po niekoľkých týždňoch som dostal nomináciu na zápas proti DAC. Tam som si odkrútil svoj ligový debut, čím som sa stal najmladším hráčom Podbrezovej, ktorý kedy nastúpil na ligový trávnik. Pred zápasom som necítil žiadny stres  - pociťoval som iba šťastie a túžbu nastúpiť, čo sa mi aj splnilo. Všetci mi po zápase gratulovali," vyznal sa zo svojich pocitov.

V aktuálnej sezóne sa mu darí v staršom doraste. Podbrezovčania v súťaži pod vedením trénera Vratislava Greška šliapú ako dobre namazaný stroj. "V doterajšom priebehu sezóny sa mne osobne, ale aj tímu celkom darí. Momentálne sme na druhom mieste staršieho dorastu za vedúcou Žilinou. Po kvalitnej letnej príprave sme začali sezónu veľmi dobe, o čom svedčí, že sme v prvých 5 kolách neprehrali. Potom prišiel pokles výkonnosti, no vysporiadali sme sa s tým a opäť sme na víťaznej vlne. V každom zápase sa snažím byť dominantný v súbojoch, kvalitný na lopte, hrať tvrdo a čisto a myslím, že sa mi to zatiaľ darí. Myslím si, že som podával dobré výkony, za ktoré som dostal aj pozvánku do reprezentácie do 18 rokov, kde som v 4 zápasoch dal aj dve asistencie ako ľavý stopér. A tým sa mi splnil môj veľký sen," nešetril úprimnosťou Alex. 

V ďalšej odpovedi preukázal svoju ambicióznosť. "V krátkej dobe by som sa chcel prepracovať do A- mužstva Podbrezovej a stať sa jeho stabilnou súčasťou a pripísať si ďalšie ligové štarty. Jeden z mojich najväčších snov je hrať v TOP 5 lige sveta a aby som v budúcnosti bol pravidelnou súčasťou reprezentácie Slovenska. Ako hráč by som sa chcel prezentovať ofenzívnym futbalom a tvrdou, ale čistou defenzívou, kvalitou na lopte a dobrou prihrávkou," poznamenal.

Na záver rozhovoru pre Futbalportal nám povedal niečo o sebe. "Pochádzam z obce Nedožery - Brezany blízko Prievidze. Okrem futbalu sa venujem aj rybárčeniu, pri čom si dobre oddýchnem. Na iné mi však neostáva čas. Veľmi rád oddychujem, či už s rodinou, alebo priateľkou. Medzi moje obľúbené kluby patrí Real Madrid alebo Manchester City a s hráčov Virgil Van Dijk, Cristiano Ronaldo a Dávid Hancko, z ktorých si beriem veľkú inšpiráciu. Vždy som si musel všetko odmakať aj navyše a som vďačný rodičom za všetok ich čas, ktorý mi obetovali, aby som si mohol splniť svoje sny," zakončil talentovaný obranca FK Železiarne Podbrezová Alex Lajčiak.