Domáci futbalisti doháňali stratu z prvého stretnutia 0:3 tak, že tlačilivtedy rozpínajúci sa Ajax k svojej sláve, počas celého zápasu. Brankár Bals, aby oddialil trochu tlak, ktorý sa na jeho bránku enormne valil zachytil loptu a snažil sa rukou čim najďalej vyhodiť od svojej bránky. Lenže všade bol Laco Kuna medzi šestnástkou a polkou ihriska si Holanďanovu nepresne vyhodenú loptu na prsiach stlmil a z jednej z voleja, krásnym lobom strelil vedúci gól svojho mužstva. Potom v druhom polčase pridal ešte druhý, ale bohužiaľ sa už jeho tímu stratu 0:3 dohnať nepodarilo. Aj keď trnavskí matadori mali šanci možno aj na tri zápasy, ostalo to pri výsledku 2:0,takže z postupu do finále sa tešili hostia a domácim ostala iba ľútosť a spomienky o jednej premrhanej šanci, ale perfektnom futbal zo strany ich „Bilích andelov“. Dovtedy sa tak ďaleko okrem Dukly Praha v tej populárnej pohárovej súťaži číslo jeden nik nedostal. Veľkú zásluhu na tom mal Pán Futbalista - Laco Kuna. Tento futbalový elegán začínal s futbalom v rodnom Hlohovci. Ako 17 - ročného si ho vtedy vyhliadol futbalový odborník Anton Malatinský, ktorý začal tvoriť éru veľkej Trnavy.Laco sa ihneď v kolektíve Spartaka presadil a začal hrať v záložnej dvojici. Najčastejšie s Kravaríkom, neskôr s Hrušeckým. Tento všestranný hráč, technický záložník, s výbornou strelou, ktorý hral pre svoju výšku výborne aj hlavou sa na trávniku rozohral k takým výkonom, že ho reprezentačnýtréner Jozef Marko, ktorý začal po neúspešnej kvalifikácií na MS 1966 tvoriť nové mužstvo, ako 19 ročného zaradil do reprezentácie. Svoj debut si odbil v záložnej dvojici práve s odchádzajúcou legendou česko-sloveného futbalu Jozefom Masopustom. Prehrou 1:2, v Prahe proti zbornej Sovietskeho zväzu. Zaujímavé, že práve o osem rokov, ešte len ako dvadsať sedemročný výhrou 1:0 na Ruskej pôde proti zbornej ZSSR svoje účinkovanie v repre ukončil.Svojimi výkonmi v našom národnom mužstve sa zaslúžil mierou vrchovatou hlavne o postup na MS 1970 do ďalekého Mexika. Aj keď v pamätnom zápase proti Maďarsku v Marseille kvôli zraneniu predčasne odišiel z hracej plochy, tak nič nebránilo mu v tom, že na základe kvalifikácie a úspešného ťaženia Spartaka Trnava v PMEK bol vyhlásený v roku 1969, ako najlepší futbalista ČSSR. Inak medzi desiatkou najlepších futbalistov sa v ankete ocitol šesť krát. Známy televízny komentátor Karol Polák, ho nazval Pán Futbalista, a vždy pri TV prenosoch ním komentovaným ho takto pri zápase neraz označil. Aj podľa odborníkov, či nás fanúšikov sme sa zhodovali, že je to skutočný pán futbalista, lebo na ihrisku svojim prehľadom, variabilitou, eleganciou a hernými kúskami to neustále predvádzal. Hádam, nemal svoju slabú futbalovú stránku. Snáď jedinú iba tu, že ľavú nohu nemal takú kvalitnú, ako pravú. Ale neznamenalo to, ako sa u niektorých futbalistov zvyklo familiárne vravieť, že sa o ňu iba opieral. Totiž aj ľavou vedel vystreliť, spracovať , či rozohrať loptu, ale pravú mal na takej streleckej a technickej výške, že rozdiel tu bol pozorovateľný.

Šestnásť sezón odohral Laci v drese Trnavy, nikdy neprestúpil do iného Slovenského klubu a bol strojcom úspechov Trnavy s ktorou získal päť krát titul majstra ČSSR. Tri krát vyhral Československý pohár, razStredo Európsky pohár(vtedy ešte dosť cenený) a dvakrát Inter pohár. Po neúspešnom vystúpení reprezentácie na MS 1970 v Mexiku bol s Petrášom jeden z malá, ktorý sa vyhol kritike širokej futbalovej odbornej a fanúšikovskej verejnosti.Napriek tomu, že v tých časoch začala sa kríza v Československom futbale predsa len spoločne s Ivo Viktorom sa mu v máji 1971 dostalo veľkej pocty, keď si zahral v Moskve v rozlúčkovom zápase fenomenálneho Ruského brankára Leva Jašina, neskôr vyhláseného za brankára 20. storočia. Či hral v svojej Trnave, alebo v drese s levíčkom na prsiach, nepamätám si, aby ma svojim výkonomniekedy sklamal, či nebodaj by bol niekým v tlači, či iných mediálnych prostriedkoch kritizovaný. Vždy sa snažil odovzdať maximum a v záložnej formácii bol nielen mozgom mužstvá, ale aj veľký bojovníkom, ktorý vedel na svoju stranu strhnúť mužstvo k veľkému výkonu. Pre mňa jeden z pamätných bol kvalifikačný zápas ČSSR – Maďarsko 3:3, keď sme krátko po prestávke prehrávali na Pražskej Letnej 1:3. Vtedy by na našich chlapcov na ihrisku nedal snáď nikto ani groš. A predsa len, obaja s Andrejom Kvašňákom, svojimi výkonmi a burcovánim strhli mužstvo k takému výkonu, že sme nakoniec s Maďarmi aspoň remizovali a nadeje na postup ešte boli stále nevyhasnuté. Ako spomínam, že po neúspechu v Mexiku bol jedným z mala, čo nesklamal, tak po nezmyselnom treste - ktorý sa dotkol 21 hráčov mexického kádra, a následnom odpustení - noví lodivodi s Kunom samozrejme počítali. No, a keď prišiel tréner Václav Ježek, ktorý spoločne s Jozefom Venglošom, začalbudovať nový tím s jedným dovtedy neznámym postom – libero, tak bolo samozrejme, že komu asi tento nový post, akože voľného hráča s tvorivými úlohami pribudne. Lenže, práve, keď naša reprezentácia po majstrovstvách sveta 1974, kde sa síce nedostala, ale začala mať solídne výsledky aj herný prejav, tak tento rodák z Hlohovca akosi „stratil“ formu, a ako 27 ročný v národnom mužstve skončil.

Veľká škoda, hovorilo sa vtedy medzi fanúšikmi Československého futbalu. Aj keď V. Ježkovi sa už črtala skvelá stredová formácia - Pollák, Panenka, Móder, Dobiáš- hovorilo sa, že Pán Futbalista, by v tejto silnej konkurencii istotne ešte obstal. Nakoniec Laci dal vec na právu mieru, keď zverejnili jeho vyhlásenie, že sa z osobných rodinných dôvodov vzdáva pocty obliekať ten najcennejší dres.
Hovorilo sa, že v tom bol politický škriatok, šikanovanie ŠTB, ktoré Laco po zamatovej potvrdil, ale nemienil to vyťahovať na svetlo verejnosti. Vzdal sa reprezentácie, ale v lige v drese Spartaka naďalej odvádzalkvalitné výkony. Z veľkého mužstva Spartak Trnava nakoniec prakticky ostal sám a odohral v nej neuveriteľných 424 zápasov, stal sa historickým rekordérom, keď v nich strelil 86 gólov.

Po ukončení hráčskej kariéry u nás, odišiel ešte do Rakúska, kde neskôr začal aj s trénerským remeslom. Tam ako 37 ročný začal na poste asistenta pri svojom futbalovom objaviteľovi Toníbačim - A. Malatinskému.Po návrate na Slovensko pôsobil v niekoľkých našich kluboch, aby nakoniec zakotvil ako Prezident Sparta Trnava resp. Predseda jeho predstavenstva.
Ako aktívny hráč, takisto aj na trénerskom či funkcionárskom poli sa oddával futbalu celým telom a dušou. Mal ešte veľké plány, svojimi skúsenosťami chcel ešte veľa odovzdať v prospech svojho Spartaka a Slovenskeho futbalu. Bohužiaľ, zákerná choroba ho z jeho plánov vytrhla, ktoré môže spriadať už len vo futbalovom nebi.

LADISLAV KUNA (3.4.1947 Hlohovec – 1.2.2012 Bratislava) Technický záložník, všestranný hráč. Hral za Spartak Trnava (1964 – 1980), v zahraničí( Admira Viedeň a St. Pollten( - tam aj začal s trénovaním. Potom sa vrátil na Slovensko, kde pôsobil v našich kluboch.Reprezentoval 47 krát(1966-1974) a dal 9 gólov.Zúčastnil sa na MS 1970, s Trnavou bol v rokoch 1968,69,71,72,73) 5 krát majstrom ČSSR, trikrát získal Československý pohár, vybojoval SEP (1967), hral v semifinále PEM)1969), dva krát vyhral skupinu Inter pohára.
V roku 1969 bol vyhlásený za najlepšieho Československého futbalistu. V ankete Futbalista roka skončil 6 krát v desiatke. V Slovenskom Futbalistovi dvadsiateho storočia skončil na 9. mieste.Po jeho futbalových stopách sa vydali a hrali v Slovenskej súťaži aj jeho dvaja synovia.

Športu zdar a futbalu zvlášť – želá Zomi.