Pán futbalista, Ladislav Kuna
Písal sa rok 1969 a v ňom, odvetné semifinálové futbalové stretnutie PMEK (Pohár majstrov Európskych krajín)medzi Spartakom Trnava a Ajaxom Amsterdam.
Domáci futbalisti doháňali stratu z prvého stretnutia 0:3
tak, že tlačilivtedy rozpínajúci sa Ajax k svojej sláve, počas celého zápasu.
Brankár Bals, aby oddialil trochu tlak, ktorý sa na jeho bránku enormne valil
zachytil loptu a snažil sa rukou čim najďalej vyhodiť od svojej bránky. Lenže
všade bol Laco Kuna medzi šestnástkou a polkou ihriska si Holanďanovu nepresne
vyhodenú loptu na prsiach stlmil a z jednej z voleja, krásnym lobom strelil
vedúci gól svojho mužstva. Potom v druhom polčase pridal ešte druhý, ale
bohužiaľ sa už jeho tímu stratu 0:3 dohnať nepodarilo. Aj keď trnavskí matadori
mali šanci možno aj na tri zápasy, ostalo to pri výsledku 2:0,takže z postupu do
finále sa tešili hostia a domácim ostala iba ľútosť a spomienky o jednej
premrhanej šanci, ale perfektnom futbal zo strany ich „Bilích andelov“. Dovtedy
sa tak ďaleko okrem Dukly Praha v tej populárnej pohárovej súťaži číslo jeden
nik nedostal. Veľkú zásluhu na tom mal Pán Futbalista - Laco Kuna. Tento
futbalový elegán začínal s futbalom v rodnom Hlohovci. Ako 17 - ročného si ho
vtedy vyhliadol futbalový odborník Anton Malatinský, ktorý začal tvoriť éru
veľkej Trnavy.Laco sa ihneď v kolektíve Spartaka presadil a začal hrať v
záložnej dvojici. Najčastejšie s Kravaríkom, neskôr s Hrušeckým. Tento
všestranný hráč, technický záložník, s výbornou strelou, ktorý hral pre svoju
výšku výborne aj hlavou sa na trávniku rozohral k takým výkonom, že ho
reprezentačnýtréner Jozef Marko, ktorý začal po neúspešnej kvalifikácií na MS
1966 tvoriť nové mužstvo, ako 19 ročného zaradil do reprezentácie. Svoj debut si
odbil v záložnej dvojici práve s odchádzajúcou legendou česko-sloveného futbalu
Jozefom Masopustom. Prehrou 1:2, v Prahe proti zbornej Sovietskeho zväzu.
Zaujímavé, že práve o osem rokov, ešte len ako dvadsať sedemročný výhrou 1:0 na
Ruskej pôde proti zbornej ZSSR svoje účinkovanie v repre ukončil.Svojimi výkonmi
v našom národnom mužstve sa zaslúžil mierou vrchovatou hlavne o postup na MS
1970 do ďalekého Mexika. Aj keď v pamätnom zápase proti Maďarsku v Marseille
kvôli zraneniu predčasne odišiel z hracej plochy, tak nič nebránilo mu v tom, že
na základe kvalifikácie a úspešného ťaženia Spartaka Trnava v PMEK bol vyhlásený
v roku 1969, ako najlepší futbalista ČSSR. Inak medzi desiatkou najlepších
futbalistov sa v ankete ocitol šesť krát. Známy televízny komentátor Karol
Polák, ho nazval Pán Futbalista, a vždy pri TV prenosoch ním komentovaným ho
takto pri zápase neraz označil. Aj podľa odborníkov, či nás fanúšikov sme sa
zhodovali, že je to skutočný pán futbalista, lebo na ihrisku svojim prehľadom,
variabilitou, eleganciou a hernými kúskami to neustále predvádzal. Hádam, nemal
svoju slabú futbalovú stránku. Snáď jedinú iba tu, že ľavú nohu nemal takú
kvalitnú, ako pravú. Ale neznamenalo to, ako sa u niektorých futbalistov zvyklo
familiárne vravieť, že sa o ňu iba opieral. Totiž aj ľavou vedel vystreliť,
spracovať , či rozohrať loptu, ale pravú mal na takej streleckej a technickej
výške, že rozdiel tu bol pozorovateľný.
Šestnásť sezón odohral Laci v drese Trnavy, nikdy neprestúpil do iného
Slovenského klubu a bol strojcom úspechov Trnavy s ktorou získal päť krát titul
majstra ČSSR. Tri krát vyhral Československý pohár, razStredo Európsky
pohár(vtedy ešte dosť cenený) a dvakrát Inter pohár. Po neúspešnom vystúpení
reprezentácie na MS 1970 v Mexiku bol s Petrášom jeden z malá, ktorý sa vyhol
kritike širokej futbalovej odbornej a fanúšikovskej verejnosti.Napriek tomu, že
v tých časoch začala sa kríza v Československom futbale predsa len spoločne s
Ivo Viktorom sa mu v máji 1971 dostalo veľkej pocty, keď si zahral v Moskve v
rozlúčkovom zápase fenomenálneho Ruského brankára Leva Jašina, neskôr
vyhláseného za brankára 20. storočia. Či hral v svojej Trnave, alebo v drese s
levíčkom na prsiach, nepamätám si, aby ma svojim výkonomniekedy sklamal, či
nebodaj by bol niekým v tlači, či iných mediálnych prostriedkoch kritizovaný.
Vždy sa snažil odovzdať maximum a v záložnej formácii bol nielen mozgom mužstvá,
ale aj veľký bojovníkom, ktorý vedel na svoju stranu strhnúť mužstvo k veľkému
výkonu. Pre mňa jeden z pamätných bol kvalifikačný zápas ČSSR – Maďarsko 3:3,
keď sme krátko po prestávke prehrávali na Pražskej Letnej 1:3. Vtedy by na
našich chlapcov na ihrisku nedal snáď nikto ani groš. A predsa len, obaja s
Andrejom Kvašňákom, svojimi výkonmi a burcovánim strhli mužstvo k takému výkonu,
že sme nakoniec s Maďarmi aspoň remizovali a nadeje na postup ešte boli stále
nevyhasnuté. Ako spomínam, že po neúspechu v Mexiku bol jedným z mala, čo
nesklamal, tak po nezmyselnom treste - ktorý sa dotkol 21 hráčov mexického
kádra, a následnom odpustení - noví lodivodi s Kunom samozrejme počítali. No, a
keď prišiel tréner Václav Ježek, ktorý spoločne s Jozefom Venglošom,
začalbudovať nový tím s jedným dovtedy neznámym postom – libero, tak bolo
samozrejme, že komu asi tento nový post, akože voľného hráča s tvorivými úlohami
pribudne. Lenže, práve, keď naša reprezentácia po majstrovstvách sveta 1974, kde
sa síce nedostala, ale začala mať solídne výsledky aj herný prejav, tak tento
rodák z Hlohovca akosi „stratil“ formu, a ako 27 ročný v národnom mužstve
skončil.
Veľká škoda, hovorilo sa vtedy medzi fanúšikmi Československého futbalu. Aj keď
V. Ježkovi sa už črtala skvelá stredová formácia - Pollák, Panenka, Móder,
Dobiáš- hovorilo sa, že Pán Futbalista, by v tejto silnej konkurencii istotne
ešte obstal. Nakoniec Laci dal vec na právu mieru, keď zverejnili jeho
vyhlásenie, že sa z osobných rodinných dôvodov vzdáva pocty obliekať ten
najcennejší dres.
Hovorilo sa, že v tom bol politický škriatok, šikanovanie ŠTB, ktoré Laco po
zamatovej potvrdil, ale nemienil to vyťahovať na svetlo verejnosti. Vzdal sa
reprezentácie, ale v lige v drese Spartaka naďalej odvádzalkvalitné výkony. Z
veľkého mužstva Spartak Trnava nakoniec prakticky ostal sám a odohral v nej
neuveriteľných 424 zápasov, stal sa historickým rekordérom, keď v nich strelil
86 gólov.
Po ukončení hráčskej kariéry u nás, odišiel ešte do Rakúska, kde neskôr začal aj
s trénerským remeslom. Tam ako 37 ročný začal na poste asistenta pri svojom
futbalovom objaviteľovi Toníbačim - A. Malatinskému.Po návrate na Slovensko
pôsobil v niekoľkých našich kluboch, aby nakoniec zakotvil ako Prezident Sparta
Trnava resp. Predseda jeho predstavenstva.
Ako aktívny hráč, takisto aj na trénerskom či funkcionárskom poli sa oddával
futbalu celým telom a dušou. Mal ešte veľké plány, svojimi skúsenosťami chcel
ešte veľa odovzdať v prospech svojho Spartaka a Slovenskeho futbalu. Bohužiaľ,
zákerná choroba ho z jeho plánov vytrhla, ktoré môže spriadať už len vo
futbalovom nebi.
LADISLAV KUNA (3.4.1947 Hlohovec – 1.2.2012 Bratislava) Technický záložník,
všestranný hráč. Hral za Spartak Trnava (1964 – 1980), v zahraničí( Admira
Viedeň a St. Pollten( - tam aj začal s trénovaním. Potom sa vrátil na Slovensko,
kde pôsobil v našich kluboch.Reprezentoval 47 krát(1966-1974) a dal 9
gólov.Zúčastnil sa na MS 1970, s Trnavou bol v rokoch 1968,69,71,72,73) 5 krát
majstrom ČSSR, trikrát získal Československý pohár, vybojoval SEP (1967), hral v
semifinále PEM)1969), dva krát vyhral skupinu Inter pohára.
V roku 1969 bol vyhlásený za najlepšieho Československého futbalistu. V ankete
Futbalista roka skončil 6 krát v desiatke. V Slovenskom Futbalistovi dvadsiateho
storočia skončil na 9. mieste.Po jeho futbalových stopách sa vydali a hrali v
Slovenskej súťaži aj jeho dvaja synovia.
Športu zdar a futbalu zvlášť – želá Zomi.
Pridaj sa k fanúšikom na facebooku a dostávaj vždy čerstvé info priamo z trávnika!
Rubrika: Exkluzívne → Očami fanúšikov
Pridať komentár