Nevynútená strata s rozhorčením nad Calzonovou spokojnosťou
Slovenská futbalová reprezentácia remizovala v prvom zápase kvalifikačnej J- skupiny s Luxemburskom 0:0. Nie šokujúco, pretože sme si na podobné rezultáty zvykli a žiaľ, zrejme si budeme musieť zvykať. V Trnave sme podali slabý, nedobrý výkon a nie viac ako 3500 divákov odmenilo svojich miláčikov po zápase - piskotom.
Paralela s trénerom hostí
Tréner hostí Luc Holtz: "Vždy ma zaujíma výkon a až potom výsledok. Dnes som spokojný s výsledkom. V prvom polčase to nebolo z našej strany ono, po prestávke to bolo lepšie. Teší ma, že sme boli lepší najmä čo sa týka rýchlosti." To boli prvé slová trénera Luxemburska, toho Luxemburska, ktoré bolo prioritne v prvom polčase lepšie, ako náš tím. Áno, bolo rýchlejšie, aj nad tým sa rozplývali slovenskí komentátori počas zápasu. No napriek tomu, že hostia hrali kompaktne, živelne, pohybovo pestro, vedeli o sebe a boli naozaj lepší, ich trénerovi sa ich výkon nepozdával.
Zato náš po zápase perlil jedna radosť. Nevedno, nakoľko viazla jeho komunikácia s tlmočníkom, po zápase povedal. "Som spokojný. Naša cesta je správna. Hrali sme proti ťažkému súperovi." Boli to slová a vety, ktoré celé futbalové Slovensko krátko pred polnocou obrátili hore nohami. Videl vari tréner iný zápas? Niekto mu niečo pri príchode na Slovensko nepovedal? Vážne...
Včera nás čakal vstup do kvalifikácie. Mylne sme si mysleli, že príde slabší súper, pri ktorom veci, ktoré predtým nefungovali budú akosi zázračne fungovať. Bohužiaľ, v zápase s Luxemburskom sa v plnej nahote prejavila naša slabšia bežecká rýchlosť a kde sa trápime úplne, tak to je ofenzívna fáza. V nej sme jaloví. Preto tam hoďme debutanta Róberta Polievku, nech nám ten vytrhne tŕň z päty. A veru, bol to futbalista Banskej Bystrice, ktorý mohol o všetkom podstatnom rozhodnúť. Šance mal on, niekoľko možností sme mali. To áno.
Ale byť s našim výkonom a nastolenou cestou spokojný? To nemyslí nikto príčetný vážne a takéto slová znejú arogantne s dávkou skresleného pohľadu. Pri všetkej úcte k nášmu reprezentačnému kormidelníkovi. Tomu by mal niekto zhora vysvetliť, že slovenská futbalová reprezentácia je v poriadnej šlamastike. Žijeme zlú dobu. Máme 3-4 špičkových futbalistov (Lobotka, Škriniar, Dúbravka, Hancko), no náš orchester na ihrisku hrá pomaly, stereotypne, staromódne. Rýchlejšie, priamočiarejšie, s väčším drajvom hrajú starí páni na dedine do 20. minúty.
Verejné klamstvo
Je dobré takto sa klamať? Pozrime sa optikou jednoduchosti na to, kde bolo Luxembursko pred 10 rokmi. Keď sme proti nemu nastupovali, išli sme si po tri body a chalani si išli dať po góle. To boli trpaslíci - Luxembursko, Lichtenštajnsko, San Maríno... Lenže akýže urobil náš včerajší súper progres! Pritom je to malá krajina s neveľkou základňou voči nám. Aj pre nich to bol včera vstup do kvalifikácie, kde zrejme nemajú postupové ambície, ale čo ich značí a čo je pre nich príznačné - idú stále naplno.
Aj včera išli. V prvom polčase hrali veľmi dobre. Aktívne, sebavedomo, rýchlo... Kombinačne boli skvelí. Uf. Radosť pozerať sa. A predsa ich tréner povie po zápase, že s tým nebol spokojný. To je tá veľkosť. To je to zrkadlo pravdy, ktoré si každý pred seba nastavuje a musí s ním pracovať. Oni, malá krajina, ktorá nás včera všetkých prekvapila je voči sebe sebareflexívna, hľadá vo svojom prejave chyby, priestor na zlepšenie.
Naša reprezentácia je spokojná, lebo sme tam na ihrisku dali všetko a ideme správnou cestou? Tá je?
Samozrejme, včera nás podržal brankár Martin Dúbravka, istota medzi tromi žrďami. V defenzíve to nebolo zlé, súpera sme nepúšťali do šancí, aj keď najmä v druhom polčase sme spravili veľký lapsus, keď Rodriques išiel do lievika medzi stopérov a zblízka mohol streliť vedúci gól hostí. No vôbec nám nefungovala záloha - a to je v nej najlepší stredopoliar Serie A Lobotka. No len čo sme vystavali okolo neho? Poznáte tú o kôli v plote... Naozaj márnosť nad márnosť. My si chceme posúvať loptu ako v 80. rokoch minulého storočia. Chýba nám dynamika, nábehy, súboje 1-1. Kreativita. Včera nám citeľne chýbali hráči typu Mareka Hamšíka či Vladimíra Weissa ml, ktorý by vtlačili nášmu prejavu myšlienku. Cit. Nápadistosť. Pretože my len beháme, posúvame si loptu a ostávame vo svojich "blokoch". Včera bol Tomáš Suslov vari jediný, kto si menil miesta, pohyboval sa v druhom polčase na väčšom, ako jemu zverenom priestore.
Naše mužstvo si zaslúži obrovskú kritiku za to, čo predviedlo. Áno, všetci chceli. Všetci bojovali za naše farby, ale to už nikto nevidí ten prepad - herný a výsledkový? To bludisko, v ktorom sme? Potrebujeme vyliečiť boľavé posty (pravý obranca, útočník) a hlavne zvýšiť pohyb a byť vyriabilnejší, mať väčšie nadväznosti medzi sebou. Potrebujeme zvýšiť rýchlosť nášho prejavu. Haló, včera nás v prvom polčase prehralo Luxembursko. Preto tie vtipy o polčase medzi fanúšikmi, že držíme remízu.
Prečo to ľudia vidia a tí zodpovední "hore" nechcú vidieť. Predsa, keď konečne nebudeme úprimní voči sebe a nenastavíme sebe zrkadlo, nepohneme sa ani o piaď. Tréner Francesco Calzona hovorí, že sme hrali tak preto, že mal s mužstom ešte len 15 tréningov. Ostatné reprezentačné mužstvá ich majú koľko? To im bráni viac behať, rýchlejšie a presnejšie kombinovať, byť údernejší?
Máme veľa problémov a už je to také verejné klamstvo. Potľapkávame sa po čiastkových úspechoch. Už na Eure sme hrali zle. Celkovo pod trénerom Štefanom Tarkovičom sme hrali niekedy až úboho, neprichádzali výsledky, hra bola žalostná. Preto sme to skúsili s talianskym odborníkom, ktorý však nikdy predtým z postu trénera A- mužstva nekoučoval. Možno aj to je chyba. No tá základná je pohľad na samých seba. Hráme zle. V minulej kvalifikácii sme remizovali s Cyprom, máme problém zdolať Azerbajdžan, Maltu, Bielorusko. Nič nie je iba biele a iba čierne.
Preto bude teraz dôležitá reakcia. Proti Bosne a Hercegovine v nedeľu. Jednoznačne musíme uhrať dobrý výsledok. Ak chceme postupovo žiť, jednoznačne musíme. Dôležité bude, aby sa realizačný tím trafil do zostavy. Pýta sa do nej Bénes namiesto Dudu. Hrošovský namiesto Kucku. Niečo musíme zmeniť. No hlavne myslenie. Bosna a Hercegovina včera zdolala Island 3:0 a nič nám nedá zadarmo. Všeobecne sa hovorí, že mužstvo Faruka Hadžibegoviča prebieha generačnou výmenou, no nájdeme v ňom hneď niekoľko skvelých futbalistov na čele s Edinom Džekom a Rade Kruničom. Netreba sa tohto súpera báť, no ak proti nemu podáme "luxemburský" výkon, sfúkne nás ako sviecu na postupovom náhrobnom kameni. Chce to odvahu, plán a pridať v tom, v čom sme vo štvrtok zaostávali. Pretože sme hrali zle, ideme zlou cestou a kvalitný súper ešte len prichádza.
Pridaj sa k fanúšikom na facebooku a dostávaj vždy čerstvé info priamo z trávnika!
Rubrika: Správy → Aktuálne z domova
Pridať komentár