Ľubomír Ľuhový toho vo futbale preskákal veľa. Okrem pôsobenia v slovenských ligových tímoch (Púchov, Inter, Banská Bystrica, Trnava, Petržalka) legionárčil v Rakúsku, Francúzsku a dokonca aj v japonskej Urawe Red Diamonds. A primát niekdajšieho najlepšieho strelca československej aj slovenskej ligy mu už nikto nevezme do konca života. Po skončení kariéry mal veľké trénerské ambície a napriek tomu, že je majiteľom najvyššej trénerskej licencie, do prvej ligy sa mu doposiaľ preraziť nepodarilo. „Verím, že k tomu raz príde. Veď mám iba 53 rokov, ale na pílu natlačím. Aj keď je pravda, že dnes sa derú do popredia mladí tréneri,“ vyjadril sa bývalý skvelý kanonier. Jeho maximom boli doteraz druholigové súťaže. Či to bol pred pár rokmi Třinec, alebo v závere minulého roka Vítkovice. Tie viedol v decembri, v jedinom zápase proti Jihlave. „V čase, keď som bol v Japonsku, ma klub oslovil, či by som neprišiel pomôcť. Na diaľku sme sa dohodli a schyľovalo sa k dlhšej spolupráci. Koncom roka sa však v klube menili majitelia a mne bolo jasné, že tí noví si privedú svojich ľudí,“ prezradil pozadie kuriózneho, jednozápasového angažmánu. Po ňom sa vrátil do Českého Těšína, s ktorým sa chystal na jarnú sezónu. Tú však prerušila pandémia koronavírusu, ktorá poznačila aj jeho život. „Ostal som uväznený v Česku a nemohol som cestovať ani za mojou 83-ročnou mamou do Púchova, odkiaľ pochádzam. Tam sa stretávam s mojimi dvomi bratmi, Milanom a Petrom, tiež bývalými futbalistami. Z nich je Milan známejší, ale v našich začiatkoch mnohí považovali Petra za najtalentovanejšieho z nás,“ pochválil svojich súrodencov.

V čase pandémie ho najviac zamestnávali práce okolo domu, pričom je pyšný najmä na svoj upravený trávnik. „Je tak kvalitný, že sa dá na ňom hrať futbal,“ usmieva sa hrdo futbalový expert, známy pod prezývkou Lulu. Futbal si v rámci exhibícií tímu s názvom Československý Lev zahrá ešte i dnes, hoci prednedávnom absolvoval operáciu bedrového kĺbu. „Ten mančaft tvorí zmeska bývalých športovcov, hercov a umelcov. Mali sme vycestovať do španielskej Malagy, ale bohužiaľ, pre koronu sme nemohli,“ ľutuje súčasný kouč Českého Těšína. A čo ho vlastne zavialo do tohto drsného kúta Českej republiky? „Za všetkým hľadaj ženu. Ale aj to, že u nás som nenašiel uplatnenie.“ priznáva jedným dychom. Na Slovensko napriek tomu nezanevrel a domáce dianie sleduje na diaľku. Slová chvály však nachádza len veľmi ťažko. „U nás je slabé konkurenčné prostredie. Liga nemá bohvieakú úroveň, reprezentácia má síce šancu v baráži a keď je nádej, treba veriť. Ja budem držať palce vždy a prípadnej ponuke pomôcť slovenskému futbalu sa brániť nebudem,“ dodal Ľubomír Ľuhový.