Pokora, talent, pracovitosť

Ešte len 17- ročný útočnícky klenot nám na začiatku rozhovoru povedal niečo viac o svojom detstve a začiatkoch s futbalom. "Futbal som začal hrávať s nástupom do školy, keď som mal 6 rokov. Chodil som na futbalové krúžky v Medzilaborciach. Svoj prvý vážny zápas som hral, keď som mal 9 alebo 10 rokov, to bolo za MŠK Spartak Medzilaborce, kde som hral rok. Potom som prestúpil do Tesly Stropkov, kde vlastne ja som nechcel ísť, to ma len prehovoril oco, že tam bude lepšie, že to bude na lepšej úrovni. Nakoniec som ho počúvol. Som veľmi rád, že som ho počúvol, bolo to tam na dobre úrovni aj bolo a pôsobil som v Stropkove 4 roky." začal rozprávanie v týždni.

Ako sa dostal na post útočníka? "Začínal som hrať ako stredný ofenzívny záložník, ale potom raz ma dal tréner na hrotového útočníka, tuším to bolo v U13 a tam sa mi páčilo, aj tam sa mi dobre hralo, tak odvtedy som hrotový útočník. Po tých 4 rokoch čo som bol v Stropkove som mal neskôr skúšky v MFK Zemplín Michalovce, ktoré mali o mňa záujem. To bolo, keď som bol v kategórii U15 a som sa potom rozhodol, že prestúpim a som tu doteraz. Teraz v lete to už boli 3 roky," pokračoval v rozprávaní.

Strelecky sa mu vždy darilo. "Už ako 11 - ročný som dal v Medzilaborciach za kategóriu U12 myslím 13 gólov, takže mne sa celkom odmala darilo v strielaní gólov. Tam som v kategórii U13 dal za pol sezóny, a to sme vtedy začínali hrať na veľkom ihrisku 25 gólov, bol som najlepší strelec na Slovensku, len potom prišiel covid a druhá polovica sezóny sa nedohrala. Vtedy moje sny boli hlavne sa zlepšovať a sníval som a stále snívam sa raz dostať do Realu Madrid."

Následne rozvíjal som talent na Zemplíne. "Michalovce pre mňa znamenajú dosť. Ako som hovoril, od 9. ročníka na ZŠ som išiel do Michaloviec, kde som býval na byte spolu s mojimi spoluhráčmi. Chodil som tam na základnú školu. Ako som prišiel do Zemplína, tak som sa veľmi zlepšil, urobil som veľký pokrok. A začiatky v A- mužstve? Boli ťažké a sú ťažké, lebo rýchlosť v tréningoch a zápasoch je vysoká a je to náročné aj čo sa týka kondície. Mládež v klube je na veľmi dobrej úrovni," nechal sa počuť mladík. 

Pred aktuálnou sezónou sa dostal do kádra A- mužstva. A síce v príprave nastupoval, neskôr ho postihlo zranenie.  "Táto sezóna zo začiatku nebola vydarená. Pred zápasom proti Skalici som si natiahol predný sval na ľavej nohe, takže som potom vlastne 5 týždňov nebol v plnom tréningu. Pracoval som na návrate a potom sa to vlastne rozbehlo. V Dunajskej Strede som hral 20 minút v doraste, pretože som toho dosť vynechal a dosť mi ubudlo na kondícii. Potom sme hrali doma s Petržalkou, kde som hral 30 minút, kde som sa aj z penalty presadil, Následne sme zase hrali doma s Podbrezovou, kde som dal dva góly. Takže som rád, že som v rebríčku kanonierov zase vysoko, prvý, a verím, že to bude takto pokračovať." Strelecky sa presadil aj sobotu, v Banskej Bystrici proti Hamšík Academy v 5. min premenil pokutový kop.

Víťazný typ, stále by chcel vyhrávať

Preukázal, že je tímový hráč. "Samozrejme, za tie góly, za všetko som vďačný môjmu tímu, bez nich by som ich nedával. Góly nedávam len ja, dáva ich celé mužstvo a ja sa teším z každého tímového úspechu. Pritom v minulej sezóne sa mi veľmi strelecky nedarilo, mal som menej gólov na svojom konte. Taktiež vtedy ma obmedzovalo zranenie kolena, hneď po jesennej časti sezóny som išiel na operáciu kolena. Mal som problém s meniskom. Hneď potom prvý zápas po zranení, som odohral 15 min proti Podbrezovej. Ale po tej operácii som sa začal hneď gólovo presadzovať. Mal som za prvých 7 zápasov okolo 8 gólov po operácii a keďže som vysoký, mám 198 cm, tak mám výhodu a väčšinu gólov som dal hlavou."

V 10. kole Niké ligy prišiel jeho debut. "Za debut v Banskej Bystrici som neskutočne vďačný. Som rád, že mi tréner Anton Šoltis dal šancu, aj keď to bolo 6 min, za čo vďačný. Bola to zodpovednosť, všetko bolo dobré, len ma mrzí, že napriek tomu, že sme boli celý zápas lepší, tak sme prehrali. Zápas som si užil a dúfam, že tréner mi bude dávať čoraz viac priestoru, aby som sa mohol ukázať v NIké lige," vysníval si do ďalšieho sezónneho obdobia.

Vo svojej futbalovej kariére má svoje ambície. "Moje futbalové sny krátkodobé sú, že by som chcel dať gól v Niké lige. Čím by som mohol urobiť rekord v klube ako najmladší strelec. A dlhodobé - chcel by som hrať za Real Madrid, zahrať si Ligu majstrov a v tejto sezóne by som chcel potvrdiť post najlepšieho strelca dorasteneckej ligy. A ako človek byť slušný, s pokorou makať naďalej."

Nakoniec povedal niečo o sebe. "Pochádzam z Medzilaboriec. Vo voľnom čase ma baví, keď chodíme s rodičmi cez zimu si zalyžovať. Rád hrám s ocinom aj tenis. Mojim obľúbeným tímom je Real Madrid a futbalový vzor Cristiano Ronaldo. A môj vzor v živote tak celkovo je môj ocko," zakončil 17- ročný útočník MFK Zemplín Michalovce Adam Žulevič.