Očakávania verzus realita

Začnime pondelkom. Slovan mal oficiálnu tlačovú konferenciu, na ktorej prítomní novinári dostali odpovede na všetky položené otázky. Oni áno. Človek, ktorý sa však najviac pýtal a nepoznal odpovede, ich spoznal včera. Generálny manažér Ivan Kmotrík. ml. predostrel smelé ambície, hovoril o posilách, o rekordnom rozpočte, o sne raz si na Tehelnom poli zahrať Ligu majstrov. Fanúšikom, ľudom, všeobecne verejnosti sa takéto slová z úst čelného predstaviteľa najsilnejšieho klubu na Slovensku počúvajú dobre. Je to tak, slovenský klubový futbal potrebuje európsky úspech a musí ísť za ním.

Ivan Kmotrík sa pýtal, aj to vysvetlil dobre. Silný Slovan potrebuje silné divácke zázemie. Minimálne trikrát zopakoval, že loptička je na strane fanúšikov. Reálne bola. Reálne ju fanúšikovia prijali a odpálili na smeč. Prišli. Bolo ich takmer 11 000. Ostatné mali v rukách hráči.

Viete, pekne hovoriť sa dnes nosí. Niektorí nevedia ani to, iným to celkom ide. Aby sme rozmotali klbko problémov Slovana, ktoré sú - povieme to takto - oni o niečom, čo ich brzdí, vedia. Len pred niečím donekonečna zakrývajú oči. Prvú odpoveď na otázku, ktorú potreboval v pondelok Ivan Kmotrík počuť, mu zodpovedal samotný vedľa sediaci tréner Weiss, keď povedal - pravda je na ihrisku, ľudí zaujímajú hra a výsledky. Ak tie budú, prídu. Bingo. Čo sa týka PR Slovana, všetkých vecí okolo klubu, je to na úrovni, tam chybu hľadať veľmi netreba. Je to tak, najväčšou pozvánkou pre fanúšikov je dobrá hra a výsledky svojho milovaného klubu.

Nikto to zrejme nenapíše, ale máme pocit, že fanúšikovia sa nechali navnadiť. Prišli. Uverili. Ale videli výkon ako predtým. Otvorili sa staré boľačky. Tak veľmi chceli, túžili priložiť ruku k dielu k spoločnému úsiliu klubu, ale ako veľmi chceli, tak veľmi ostali sklamaní a dali to patrične najavo.

Rozmotanie klbka problémov

Slovan má na slovenské pomery nadštandardných hráčov. Z ktorých ale nevie vytiahnuť viac. Niektorí to zo seba nevedia vytiahnuť sami, iných zväzuje nefunkčný systém. Slovan hrá nemoderne, neúčinne. Veľmi prekvapilo, keď sa do hodnotenia prípravného zápasu v Česku s Plzňou pustil asistent trénera Boris Kitka. Hovoril o slabej úspešnosti v osobných súbojoch, slabom návrate po strate lopty, vpredu mu chýbali nábehy (Preto Ramirez a nie Šaponjič) a on sám vlastne odkryl takmer každý problém súčasného Slovana. Sám tréner. Inteligentný, dobre komunikujúci, už ošľahaný všakovakými masťami. Povedal dosť. Čo ale namieste nebolo, bolo tvrdenie, že sa hráči musia zohrať, nacvičiť automatizmy. Čo ale robili celý minulý rok? Veď aj včera hralo 9 "starých" hráčov.

Včera nastúpil Slovan na prvý zápas sezóny. Veľmi dôležitý. Chcel urobiť prvý krok, ktorý bude rázny, priamy a hlavne úspešný. Výsledkovo remizoval, ale v skutočnosti prehral na celej čiare.

Rešpektujme silu gruzínskeho Batumi. Majstra svojej krajiny, ktorý, ako sme videli, má zaujímavých hráčov. Každý na hracej ploche chcel a vedel hrať futbal. Pýtal si loptu. Bol aktívny. Tréner Weiss, ale aj stopér Kašia dopredu upozorňovali na to, že na Slovensko príde mužstvo, ktoré nezacúva a nebude čakať. Nepoddá sa. Bude brániť, ale aj ofenzívne hroziť.

Slovan to mal nachystané dobre. Lenže už príprava pred sezónou rozsvietila červené svetielko. Pozor. Chyba systému. Viac ako 10 000 ľudí ich videlo na vlastné oči. Slovan začal dobre. Takticky. Kontrolovane. Boli to od úvodu oťukávačky. Z jednej aj druhej strany. Mali sme pocit, že domáci sa na chvíľku vedome zatiahli. Keby sa priskoro pustili do otvoreného boja, mohla by to byť ich osudová chyba. Až po 30. min a šanci Medvedeva to na chvíľku začalo vyzerať nádejne. Vycítili to diváci. Chytili sa hráči. Archaický systém platil. Stačila emócia, pohnúť kostrou.

Nezľakol sa. Neopustil sa a po zbytočnom vylúčení stopéra Kobašidzeho sa naopak zomkol. Tam ukázal svoju silu. Dušu mužstva.

Slovan mal jedinečnú príležitosť - súperovi o 10- tich zasadiť úder. Po vybehnutí na trávnik na druhý polčas to čakal každý. Stal sa však priamy opak. Oslabené Batumi už v prvých piatich minútach dvakrát zahrozilo pred Chovanom. Slovan v istom prenesenom význame ťahalo za motúzik. Každý súdny zdravotník v blízkosti lavičky Slovana sa musel jedným očkom pozerať po trénerovi Weissovi.

Jednoducho, futbal sa oklamať nedá. Hráči Slovana musia pohnúť kostrou. Musia zvýšiť fyzické nasadenie. Natrénovať automatizmy. Musia jednoznačne zvýšiť tlak na loptu, pressing ako celok. Všetci musia útočiť, všetci brániť. V ofenzíve sú potrebné nábehy - nacvičené, cielené, ale aj tie slepé. Súpera treba trhať pohybom, kreativitou, meniť si miesta. Stojí na počudovanie, že Slovan mal dve šance z hry - a to keď si za obranu nabehol pravý obranca Medvedev. Je to také ľahké. Futbal je taký jednoduchý. Ale ako za starých pánov sa už jednoducho nehrá.

Slovan včera výsledkovo remizoval. Haniť, kritizovať ho je to najjednoduchšie. Bohužiaľ, ak si v Slovane budú naďalej tak trochu klamať, úspechy neprídu...Diváci viac neprídu...Peniaze do klubu neprídu. Spojené nádoby. Všetko je jeden celok. Čo sa týka postupu, samozrejme, že Slovan žije. Má mužstvo, ktoré je schopné v Gruzínsku vyhrať. Bude tam peklo, nielen klimatické, ale pod kotol prihodí svoje 20- tisícový kotol. Pod kotol prihodia domáci hráči. Pod kotol preto musia pridať hráči Slovana. Pohnúť kostrou. Nakresliť si plán, účinnú taktiku a ísť podľa nej. Slovan kvalitu, aby prešiel cez tohto súpera, má...Len musí byť k sebe úprimný. Pozrieť sa pravde do zrkadla, napraviť chyby, odstrániť ich a ísť ďalej v inom, krajšom vydaní...

Slovan taktiež včera prehral. Na celej čiare. Sklamal fanúšikov. Odkaz pre Ivana Kmotríka - Slovan má fanúšikov. Sú. Jeho slová neznejú do prázdna. Nehovorí do ticha, naozaj ho počúvajú ľudia, ktorí majú srdce Slovana a chcú ho vidieť víťaziť. Chcú vidieť hru, tešiť sa s klubom, s hráčmi. Ale keď im posuniete reči o stabilite, cieľoch, Lige majstrov a podobne, majú pocit, že si kupujú lístok a idú sa previesť na veľkom kolotoči... Chcú sa zabaviť. Lenže keď si včera kúpil človek lístok a videl súčasný Slovan, mal pocit, že počul pekné slová, videl pekný PR plagátik, ale reálne sa previezol na detskom kolotoči. Preto to sklamanie. Ten hnev. Tie horké sliny na konci. Ľudia sa sklamali a naspäť sa budú vracať veľmi ťažko. Ale nič nie je stratené. Teraz je loptička na strane  Slovana.