20- minútová čiernota v Čiernej Hore

Vo štvrtok v Čiernej Hore sme stratili víťazstvo. Skutočne len malý časový úsek nás delil od tak potrebného pocitu, žiaľ, ruka- neruka Adama Zreľáka a neskôr sporne nariadený pokutový kop boli proti. Remíza 2:2 je aj tak cenná. Hlavne pre spôsob, akým sme sa k nemu dopracovali. Mali sme plán. Konečne. Viac sme kontrolovali loptu a kontrolovanejšie sme viedli svoje útoky. Aj keď ich malo byť ďaleko viac. 

Predviedli sme jednu vskutku krásnu akciu, z ktorej sme išli v 16. min do vedenia. Lopta po osi Lobotka - Kucka- Hancko skončila až v sieti. Podľa slov trénera Francesca Calzonu sme mali hrať - organizovane, agresívne a kolmo. Nie všetko z toho nám vychádzalo. Niekedy vôbec. 

Občas sme príliš ľahko strácali lopty. V ofenzíve nám chýbal vyšší počet hráčov, takisto kolmosť a väčšia rýchlosť. Ďuriš debutujúci v základe toho neukázal veľa, Boženík v šanciach nebol. Bero sa ruval s osudom, inak sme v ofenzíve veľa neponúkli. Žiadna pestrosť, atraktivita. Skôr kontrola deja. Po druhej Kuckovej rane a vedení 2:0 pre naše farby však prišiel pokles. Až čiernota.

V závere sme absentovali na ofenzívu, skĺzli sme so módu pasivity. Protivníkovi viac nebolo treba. Dvomi Savičovými gólmi nás zarmútil. Žiaľ, poučenie z tohto zápasu je veľké a podobné veci v súťažných zápasoch nás nabudúce vyjdú draho. 

Určité zlepšenie proti Čile

Nedeľná rozlúčka s Marekom Hamšíkom bola dojímavá a emotívna. No v tieni tejto ceremónie sa predsa len hral vážny prípravný zápas. S vážnym protivníkom. V jeho drese boli takí hráči ako G. Medel, A. Sanches, či Arturo Vidal. Pamätníci si určite spomínajú, ako nie tak dávno práve Čilania zarmútili Messiho Argentínu v dvoch po sebe idúcich finále Copa America. 

Naši hráči sa zverencov E. Berizza nezľakli. Kolená im nepodlomilo ani zaplnené Tehelné pole. To klokotalo už na rozcvičke. V samotnom dueli od prvej minúty hnalo našich reprezentantov dopredu. Tí išli s nimi ruka v ruke. Aktívny sa snažil byť hlavne Suslov, chytať sa snažili ďalší. Čilania cez týždeň prehrali v Poľsku 0:1, a tak u nás chceli zvíťaziť. Začali opatrnejšie, no bolo vidno, že niektorí hráči, už aj vekovo starší, vedeli o sebe naslepo. Ale bolo to prioritne o nás. Neprišli sme na ihrisko zaliesť do kúta a brániť. Kvitujeme, že sme hrali doma proti kvalitnému súperovi a hlavy našich hráčov sa poväčšine otáčali ku Cortesovej bránke.

V tej našej začal excelovať Martin Dúbravka. Áno, prežíval ťažšie obdobie, pretože opustil "svoj" Newcastle a išiel do neznáma, do Manchestru United. Do neznáma preto, pretože v tomto veľkoklube si nemôžete byť ničím istý. Doslova. Martin utrpel zranenia, nechytával, až proti Aston Ville si po dlhom čase odkrútil súťažnú premiéru v tomto ročníku. V 30. min včerajšieho súboja však ukázal neskutočný zákrok - po centri sprava sa do lopty parádne hlavou oprel Arturo Vidal, no Heco perfektne loptu vyškriabal z pravého vinkla. Chytil čistý gól. 

Nehrali sme vôbec zle. Keď v 17. min celé Tehelné pole kričalo "Máárek Hamšíík,", všetkým musela naskakovať husia koža a zimomriavky. Atmosféra zápasu bola celkovo výborná. A nebolo to len o Hamšíkovi. Bolo to preto, že v prvom polčase sme hrali dobre. Pravdupovediac, čakali sme horšie. 

Hostia do druhého polčasu vleteli. Už v prvej minúte dvakrát zľava pod kotol čilskej aktivity podhodil čiperný Alexis Sanches. Potom sme mali veľmi, ale naozaj veľmi slabú pasáž, kedy sme vari trikrát mohli inkasovať. Hostia nás zovierali, no dvakrát nás od pohromy zachránil Dúbravka, raz sklzom Šatka a čistý gól vyhlavičkoval z bránkovej čiary Škriniar. Tribúny vtedy burácali v jedno. Mali sme naozaj silný výpadok, spôsobený ale taktiež výbornou hrou Čile. Zamkli nás ako do špajze pred vlastnú šestnástku, len loptu do našej bránky nie a nie dostať. Hlavne kvôli našej obetavosti.

O tom to bolo. Akokoľvek náš výkon upadol, vytknúť čo sa týka nasadenia bolo máločo komukoľvek. Len opäť tie striedania. Rozumieme trénerovi Calzonovi, že v Čiernej Hore ho obrali o dve možnosti zranenia Ďuriša s Vallom. Lenže v tomto zápase sme mali striedať skôr, hlavne Strelca za Boženíka a Kaprálika za Suslova, ktorý začínal mal toho dosť a keď nie v vo štvrtok, aspoň teraz sme mohli niektorých hráčov vyskúšať viac. 10 minút pre Adama Oberta bolo v poriadku.

Čo však v poriadku nie je, to je naša útočná hra. Ak nastúpime s Boženíkom na hrote, s jedným krídlom (Suslov) a jedným falošným krídelníkom (tentoraz Duda), za nás je to málo. Na druhej strane, verme, že tréner Francesco Calzona vie, čo robí. Potrebujeme totiž, aby sme neboli čitateľní a šablónovití. Potrebujeme väčší drajv vpredu, väčšie chcenie presadenia sa 1-1, viac a vo väčšom pošte sa tlačiť do zakončenia.

Na strane druhej - keďže máme na lavičke talianskeho odborníka, taktika, je možno aj dobré, že takto to skúšame. Proti Portugalsku môžeme hrať niečo iné, ako proti súperom z nižšieho rangu. Na druhej strane, v nikom momentálne nemáme gólovú istotu. Málokto si možno uvedomuje, že možno jediný náš hráč, ktorý pravidlne skóruje je v Baníku Ostrava Ladislav Almási. V minulej sezóne dal 16 gólov, v tejto 5 v 7 zápasoch. Ak bude takto pokračovať, nemal by byť v základnej zostave Slovenska on? A keď v nej bude, nebude náš systém hry v ofenzíve o niečo odlišnejší, nakoľko tam budeme mať dvojmetrový hrot? Útočníka, ktorý taží v Ostrave z centrov zo strán a aby bol gólový potrebuje väčší servis mužstva.

Nevedno, ako to zamýšľa náš ešte stále nový tréner. Nechceme mu dávať ani prvotné vysvedčenie, Ukázalo sa však, aj proti Čile, že nejdeme zlou cestou. Hráči vnímajú jeho pokyny, vidíme progres v našej hre, zlepšenie súčinnosti, konečne vidíme spomínaný plán. Lenže - koňa k vode môžete priviesť, no ten už sa už musí napiť sám. A vyzerá to tak, že naši hráči sa chcú "napiť" a vstrebávať myšlienky trénera, ktorý síce nikdy predtým nebol šéfom A- mužstva, no ukazuje, že márne to s ním byť nemusí. Aj keď pečiatku reality na toto tvrdenie dajú až kvalifikačné duely.