Bolestivé domáce prehry

O novinkách v mužstve sme sa porozprávali s krajným obrancom mužstva Jurajom Pančíkom. Nakoľko sme sledovali výsledky mužstva, naša prvá otázka znela asi takto - ako veľmi si mužstvo vydýchlo po posledných zápasoch s Pohroním (5:3) a Púchovom (6:1)?

"Myslím si, že to nebol len ten zápas s Púchovom, čo nám pomohol, ale aj dva zápasy predtým boli čo sa týka herného prejavu a vytvárania si šancí takých, kde bolo vidieť zlepšenie. Čo sa týka posledného zápasu s Púchovom, ja osobne som bol zranený a sledoval som ho v televízii. Určite rozhodlo to, že sme súperom vysokým pressingom prakticky nič nedovolili, hlavne efektivita v zakončení bola skvelá. Začali sme hrať viac kolmo a priamočiaro, z čoho vyplývali šance a následné gólové zakončenia. Toto bol dôvod, že nám to začalo do bránky padať," začal rozprávanie bývalý hráč Podbrezovej.

Šamorín mal jesennú bilanciu 5 víťazstiev, 4 remízy a 8 prehier so skóre 30:42 a 19 bodov. Mužstvo malo najhoršiu defenzívu v šúťaži, čo spôsobilo niekoľko vysokých domácich prehier. Napríklad s Petržalkou, či Komárnom. 

"Jeseň nehodnotím najlepšie. Ako som hráčom Šamorína, tak je je jedna z tých horších. Neviem, čím to bolo, ale asi sme nerobili v zápasoch maximum na to, aby sme boli úspešní a z toho pramenili zlé výsledky. Niečo tomu chýbalo u každého hráča - väčšia disciplína, ochota nechať na tom ihrisku srdce a ochota pobiť sa o výsledkok, aj keď sme prehrávali. Plus naša defenzívna práca počnúc od útočníka nebola vôbec dobrá, keďže sme inkasovali strašne veľa gólov. Trápenie bolo aj v ofenzíve, kde sme potrebovali veľa šancí na strelenie gólu. A hlavne veľa individuálnych chýb rozhodlo o našich neúspechoch v zápasoch," pokračoval rýchly a charakterný futbalista. 

Gro jesene mužstvo z lavičky viedol Juraj Ančic. Čo bolo naozaj bolestivé zo šamorínskeho pohľadu, to boli spomínané domáce prehry. Čo bolo za nimi, čím si vysvetliť tie zlyhania?

"Asi zlá koncentrácia, nastavenie na jednotlivý zápas. Chýbalo nám zastabilizovať tie výkony na vyššej úrovni. Plus strašne veľa hráčov sa menilo v základnej zostave a potom tá zohratosť mužstva bola slabšia. Je tam ešte veľa faktorov, ale to je na dlhú diskusiu... Z celkového pohľadu to nebola dobrá jeseň," pokračoval v rozprávaní. 

Čo je nové v mužstve FC ŠTK 1914 Šamorín? Mužstvo povedie nový estónsky tréner Vladimír Vassiljev. 

"Ťažko hľadať niečo pozitívne, pretože táto jeseň nám skutočne nevyšla. Jediné môžem asi len vyzdvihnúť fanúšikov, ktorí stáli pri nás aj v ťažkých časoch. Finálna fáza a zakončenie boli tiež naša slabšia stránka. Je veľa roboty pred nami a dúfam, že sa vo všetkých smeroch zlepšíme. Musíme nájsť vyváženosť medzi defenzívou a ofenzívou a byť viac kompaktní a súdržní. V mužstve máme zatiaľ pár pohybov, prišlo len pár dorastencov. Trénerský štáb je nový, ale je tu zatiaľ krátko, ešte sa len spoznávame, takže ešte je skoro na bližšie hodnotenie."

Mužstvo má len 9 - bodový náskok pred predposledným Dolným Kubínom. A tak je zrejmé, že základným cieľom Šamorína bude čo najskôr sa zachrániť. A neskôr sa možno dostať do pokojnejších vôd tabuľky. K tomu im môžu dopomôcť aj hráči ligovej Dunajskej Stredy. Hlavne v závere jesene útočníci Krivokapič či Barišič gólovo potiahli mužstvo nahor. 

"Súhlasím, určite chceme čo najrýchlejšie získať čo najviac bodov. Ísť od zápasu k zápasu a urobiť maximum pre víťazstvo a čo najrýchlejšie sa dostať do bezpečných vôd, aby sa nám hralo ľahšie. Veľmi nám pomáhajú hráči DAC. Ťažko je ale niekedy aj im nám pomôcť, keď sa mužstvo trápi. Málokedy to jednotlivec zachráni, ale určite sú prínosom a hlavne tie posledné kolá nám určite pomohli k dobrým výsledkom," pochválil spoluprácu klubu s DAC.

33- ročný Juraj Pančík bol dlhodobo hráčom Podbrezovej, kde okúsil aj najvyššiu ligovú súťaž. Od leta 2017 je hráčom Šamorína, kde to teda ťahá už poriadne dlhú dobu. Ako si pochvaľuje klub, mesto, prostredie?

"Som v klube spokojný, nič mi tu nechýba. Podmienky pre hráčov sú nadpriemerné, takže je to super. Prostredie je super, všetko je tu "poruke", jediné, čo mi trochu chýba sú hory a príroda. Samozrejme aj rodina, ktorá je dosť ďaleko od Šamorína, keďže všeci žijú na Horehroní. Mám priateľku a dve krásne dcérky, ktoré mi dávajú veľa lásky, a to mi dodáva energiu. Klub je založený tak rodinne, každý tu s každým vychádza dobre."

"Hráči sú super, sme jedna partia a hlavne keď budeme držať spolu budeme silnejší. Sám som zvedavý, dokedy ešte budem hrávať. To je ťažká otázka, ale tak pokým bude pevné zdravie, lebo už nie som najmladší. Budem sa ale vždy snažiť dostať zo seba maximum, aby som bol prospešný pre klub a aby som sa vedel pozrieť sám sebe do očí s tým, že som odovzdal zo seba všetko," zakončil krajný obranca FC ŠTK 1914 Šamorín Juraj Pančík.