Narodil sa ešte pred druhou svetovou vojnou a keď začal chodiť do školy, tak už zúrila vojna aj na východnom fronte. Samozrejme, že Janko, ako aj ostatné deti si tieto udalosti ešte veľmi nevšímal a šantil so svojimi kamarátmi, hral sa a na pasienkoch, kde pásaval husi sa zoznámil dosiaľ s čudnou hrou zvaný futbal. Túto hru nielenže hrávali deti, ale v nedeľu po kostole aj dorast, či dospelí chlapi. Vytiahnutý Janko si túto hru natoľko obľúbil, že ju hrával, čo mu len voľný čas dovolil. Hral okrem brankára hádam na každom poste, aj keď svojou od malička vytiahnutou postavou by pasoval aj do brány. Keď už hral za dorast Bernolákova ako aj dospelých mužov, to si ho všimol zo susednej dediny jeden pán, ktorý pôsobil ako pomocný tréner v Slovane Bratislava. Povedal mu, aby prišiel sa ukázať na Tehelné pole, že zrejme o neho bude záujem. Jano aj prišiel, ale ako utiahnutý chlapec z „dediny“ toho veľa neukázal. Skúsený tréner, neskôr legenda Jim Šťastný povedal, že odkopáva lopty „Bim bam“, takže mu prischla prezývka BIMBO.

Pred vojnou toho Bimbo v Slovane veľa neodohral, lebo Jimovi akosi neprirástol k srdcu. To skôr v doraste a rezervy Slovana sa viac-menej objavoval. Ale keď sa vrátil z dvojročnej prezenčnej vojenskej služby v drese RH Brno, tak legendárny tréner ani na chvíľku nezapochyboval, že kto bude hrať takzvaného zametača v šestnástke Slovana pred Vildom Schrojffom. Bol to pri vtedajšom rozostavení 3+2+5 post stopéra, ktorý bol poslednou inštanciou pred brankárom. Bimbo zbieral všetky lopty vo vzduchu, či na zemi a svojim rozhľadom ich odpratával čim ďalej od svojej brány. Pripadne po ich získaní sa snažil zakladať ďalšie protiútoky. Jeho hra na ligových trávnikoch, kde vynikal pri hlavičkových súbojoch, alebo na zemi čistými zásahmi, oslovila aj zostavovateľov najprv juniorských, potom „B“ repre výberov. Až nakoniec si vyslúžil ten najcennejší dres s levom na prsiach, ktorý znamenal futbalový svet. V reprezentačnom kádri Československa pre MS 1958 už Bimbo nechýbal a od druhého skupinového zápasu na MS bol takmer desať rokov neustálou oporou národného mužstva. Na Pohári národov r. 1960, predchodcovi ME sa už mierou vrchovatou zaslúžil o tom, že naši chlapci vo Francúzsku vybojovali bronzové medaily. A potom prišli MS 1962 v Chile, kde našim futbalistom – hlavne po prípravných zápasoch - málokto veril. Lenže hneď v prvom skupinovom zápase sme vo Viňa Del Mar proti Španielsku porazili hviezdy Realu a Barcelony 1:0, a tým sme postavili základný kameň úspechu v podobe až finálového zápasu proti futbalovým virtuózom z Brazílie. Bolo že to vtedy slávy a napätia, keď sme počúvali v našich mestách a dedinách reportáž z tohto finálového zápasu, ktorý sa prenášal dokonca aj v obecných rozhlasoch. S napätím fanúšikovia sledovali, ako naši chlapci svojim výkonom v ďalekom Chile čestne bojovali a doniesli domov strieborné medaily a veľký pohár za zisk druhého miesta vo futbalovom svete. Samozrejme, že Janko, ako ho volali najbližší, odohral na trávniku všetkých šesť zápasov pri ktorých bol pilierom hlavne zadných radov. Proti všetkým súperom zvádzal urputné boje a nakoniec aj Juhoamerické hviezdy typu Didiho, Zagalu, Amarilda, či Garinchu(Pelé pre zranenie nehral) dostali dosť pocítiť, že akí to športovci proti ním nastúpili.

Po týchto MS sa Popluhárovi dostalo úcty ako aj ocenení, keď sa ocitol v niekoľkých jedenástkach sveta, a pozvali ho na stretnutia hviezd Európy proti Škandinávií v Kodani a v Matthewsovom výbere, ako aj na zápas Svet – Anglicko v chráme Anglického futbalu vo Wembley. Vo všetkých týchto troch zápasoch mu robili spoločnosť ďalšie hviezdy nášho futbalu Masopust - Pluskal a v jednom proti Škandinávii aj bardejovský rodák Jožko Bomba. Spomínal, ako zažíval najme v týchto zápasoch veľké futbalové divadlo, ale aj niekoľko vtipných prípadov. Napríklad, keď nastúpil za Svet roku 1963 proti Anglicku v kolektíve takých hviezd ako brankári Jašin, Šoškič – Schnellinger, D.Santos, Di Stefano, Eusébio, Law, Gento,Puskas, Seeler, Masopust, Pluskal - tak argentínsky tréner ktorý v tomto zápase viedol výber Sveta si ho práve pri vyslovovaní mýlil práve s posledne menovaným Svaťom Pluskalom. Pri taktike hovoril: Keď bude z obrany útočiť Pluskal, tak vzadu to bude všetko istiť Popluskal, a keď bude útočiť Popluskal, tak vzadu to bude istiť Pluskal...

Aj keď už dosiahol výnimočné úspechy na ME 1960 a MS 1962, tak nikdy nebolo u neho vidieť veľkosť pýchy, či vyvyšovania sa nad ostatnými, ale veľkosť pokory, slušnosti a fair play bola u tohto futbalistu samozrejmosťou.

Fair play mu bola vlastná aj na trávniku. Aj keď pri súbojoch bol nekompromisný a nemilosrdný, vždy si vážil protivníka a nikdy nebolo od neho vidieť zákerný faul, čo svedčalo, že nikdy počas svojej kariéry nebol vylúčený. Bimbo mal za úlohu predovšetkým brániť a „čistiť“ to v šestnástke pred brankárom, ale keď bolo potrebné, tak hlavne pri štandardných situáciách sa uberal do šestnástky súpera, aby svojim umením, výbornou hrou hlavou dopomohol svojmu mužstvu streliť gól. Medzi raritu patrilo, že v jednom súťažnom ligovom ročníku bol so svojimi desiatimi gólmi najlepší strelec mužstva. V Slovane bol tiež neodmysliteľným kapitánom a po odchode Ladislava Nováka , neskôr Sváťu Pluskala sa stal kapitánom aj v reprezentácii. To už sme vtedy mali za sebou jednu zbabranú kvalifikáciu na Pohári národov 1964 a v druhej na MS1966 sme bojovali proti Eusébiovej družine z Portugalska. Vtedy Bimbo už viedol našu repre ako kapitán. Lenže smola nás odsunula aj v tejto kvalifikácii iba na druhé miesto, čo znamenalo, že na MS 1966 šiel super a nie my. Ale Popluhár odvádzal aj v spackanej kvalifikácii tradične zodpovedné výkony. Výsledkom toho bolo, že v prvej ankete Stadiónu - Futbalista r.1965, prevýšil aj takú legendu československého futbalu - akou bol Josef Masopust, držiteľ zlatej lopty, ktorá je vo futbalovej Európe do dnes veľmi cenená – a stal sa jej víťazom. Aj keď tento futbalista storočia v svojom klube strieľal aj góly, nielen im zabraňoval, tak v repre sa mu podarilo vsietiť len jeden z jedenástky. Ale bol dôležitý, lebo sme na slávnej Maracane proti mužstvu Brazílie na čele so samotným kráľom Pele remizovali 2:2.Bolo to v tom zápase, keď v ňom vynikol autor nášho druhého gólu „ biely Pele“ – Juraj Szikora. Pomaly sa blížil koniec pôsobenia tohto futbalistu na našich trávnikoch v čo bolo uprostred sezóny 1968/69, odišiel do francúzskeho Olympic Lyon. Na jeseň ešte pomáhal svojmu Slovanu v PVP súťaži cez RFK Bor a FC Porto prejsť do jarných bojov, ale v jari úspešné ťaženie svojho mužstva už nestihol, lebo prestúpil do spomínaného klubu. Po pôsobení v zahraničí sa ešte vrátil do druholigového Brna a keď Brno postúpilo do prvej ligy, tak som sa tešil, že ešte tohto skvelého a čestného hráča uvidím opäť na našich ihriskách. Lenže rozhodol sa inak, lebo ako hrajúci tréner pôsobil v susednom Rakúsku. Po návrate domov trénoval a pôsobil vo futbale doma prakticky až do dôchodku. Býval so svojou rodinou v rodnom Bernolákove. V roku 2000 ho vyhlásili za slovenského futbalistu storočia pred Adamcom a Dobiášom.

V Česku ho spolu s J. Chovancom a Adamcom zaradili do Československej jedenástky 20. Storočia. Po vzniku nového samostatného štátu mu futbalové vedenie ponúklo prácu pri novo vytvorenej Slovenskej reprezentácii. Vtedy som tuto funkciu kustóda akosi nechápal a nechápali ani iní futbalom sa zapodievajúci. Ja sme chápali, že si na starosť chcel trochu finančne pomôcť. Pomôcť, keďže v terajšej dobe by jeho výkony boli oveľa ináč ekonomický riešené, ako boli riešené vtedy. Ale futbalová verejnosť kritizovala, či taká futbalová legenda ma pripravovať vystroj hráčom, ktorí by mu niektorí v jeho časoch sotva mohli byť rovnocenným partnerom na ihrisku, aj keď sa Bimbo nikdy nad nikoho nevyvyšoval. Či nový futbalový zväz nevie nájsť takejto futbalovej legende, ktorého si váži futbalový svet, dôstojnejšiu funkciu.

Ján Popluhár

(12.9.1935 Čeklis, Bernolákovo – 6.3.2011 Bratislava)

Trvdý, no čisto hrajúci stóper, spoľahlivý v hre hlavou.Hral v oddieloch: Bernolákovo, Slovan Bratislava 1955, 1958 – 1969, RH Brno 1955 – 58, CF Lyon 1969 – 1970, Zbrojovka Brno 1970 – 1972, Slovan Viedeň 1972 – 1979.Reprezentoval 62 – krát 1958 – 1967 a dal jeden gól. Na MS 1962 získal striebornú medailu, na Pohári národov 1960, predchodca ME, získal bronzovú medailu. Zúčastnil sa i na MS 1958.R. 1965 bol premiérovo vyhlásený za najlepšieho f. Československaa.R.1963 hral v mužstve sveta proti Anglicku, 1964 a1965 v mužstve Európy proti Škandinávii a pri rozlúčkovom zápase proti mužstvu Matthewsa. Po ukončení kariéry pôsobil ako tréner. Bol zaslúžilým majstrom športu. V roku 1967 obdŕžal Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award), a to konkrétne za zastavenie hry na Majstrovstvách sveta 1962 po zranení Pelého. V roku 2000 bol pred Adamcom a Dobiášom zvolený ako najlepší futbalista Slovenska 20. Storočia. V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra I. triedy. V 1995 bola Jánovi Popluhárovi udelená Cena fair play predsedu SOV za "celoživotné vystupovanie v duchu fair play". Od roku 2010 cena nesie Popluhárovo meno. A 22. marca 2011 na XXXV. riadnom kongrese Európskej futbalovej únie (UEFA) v Paríži, priznali Popluhárovi delegáti UEFA, Smaragdový rád za zásluhy pri rozvoji futbalu. Ocenenie pre najlepšieho futbalistu roka na Slovensku, nesie od svojho 18. ročníka(rok 2010) názov –Cena Jána Popluhára.

Športu zdar a futbalu zvlášť želá ZOMI.