Futbalista storočia Ján „Bimbo“ Popluhár
Je veľmi ťažké napísať o tomto športovcovi, futbalovej legende a najlepšiemu futbalistovi Slovenska dvadsiateho storočia v krátkosti tak, aby to nebolo pre vás priatelia futbalu únavne a vystihlo jeho bohatú kariéru... Ja som sa pokúsil niečím prispieť z pohľadu svojho, pohľadu fanúšika. Dúfam, že snáď to prečítate celé a keď nie, tak sa možno k tomu niekedy dostanete a prečítate to cele do konca...
Narodil sa ešte pred druhou svetovou vojnou a keď začal
chodiť do školy, tak už zúrila vojna aj na východnom fronte. Samozrejme, že
Janko, ako aj ostatné deti si tieto udalosti ešte veľmi nevšímal a šantil so
svojimi kamarátmi, hral sa a na pasienkoch, kde pásaval husi sa zoznámil dosiaľ
s čudnou hrou zvaný futbal. Túto hru nielenže hrávali deti, ale v nedeľu po
kostole aj dorast, či dospelí chlapi. Vytiahnutý Janko si túto hru natoľko
obľúbil, že ju hrával, čo mu len voľný čas dovolil. Hral okrem brankára hádam na
každom poste, aj keď svojou od malička vytiahnutou postavou by pasoval aj do
brány. Keď už hral za dorast Bernolákova ako aj dospelých mužov, to si ho všimol
zo susednej dediny jeden pán, ktorý pôsobil ako pomocný tréner v Slovane
Bratislava. Povedal mu, aby prišiel sa ukázať na Tehelné pole, že zrejme o neho
bude záujem. Jano aj prišiel, ale ako utiahnutý chlapec z „dediny“ toho veľa
neukázal. Skúsený tréner, neskôr legenda Jim Šťastný povedal, že odkopáva lopty
„Bim bam“, takže mu prischla prezývka BIMBO.
Pred vojnou toho Bimbo v Slovane veľa neodohral, lebo Jimovi akosi neprirástol k
srdcu. To skôr v doraste a rezervy Slovana sa viac-menej objavoval. Ale keď sa
vrátil z dvojročnej prezenčnej vojenskej služby v drese RH Brno, tak legendárny
tréner ani na chvíľku nezapochyboval, že kto bude hrať takzvaného zametača v
šestnástke Slovana pred Vildom Schrojffom. Bol to pri vtedajšom rozostavení
3+2+5 post stopéra, ktorý bol poslednou inštanciou pred brankárom. Bimbo zbieral
všetky lopty vo vzduchu, či na zemi a svojim rozhľadom ich odpratával čim ďalej
od svojej brány. Pripadne po ich získaní sa snažil zakladať ďalšie protiútoky.
Jeho hra na ligových trávnikoch, kde vynikal pri hlavičkových súbojoch, alebo na
zemi čistými zásahmi, oslovila aj zostavovateľov najprv juniorských, potom „B“
repre výberov. Až nakoniec si vyslúžil ten najcennejší dres s levom na prsiach,
ktorý znamenal futbalový svet. V reprezentačnom kádri Československa pre MS 1958
už Bimbo nechýbal a od druhého skupinového zápasu na MS bol takmer desať rokov
neustálou oporou národného mužstva. Na Pohári národov r. 1960, predchodcovi ME
sa už mierou vrchovatou zaslúžil o tom, že naši chlapci vo Francúzsku vybojovali
bronzové medaily. A potom prišli MS 1962 v Chile, kde našim futbalistom – hlavne
po prípravných zápasoch - málokto veril. Lenže hneď v prvom skupinovom zápase
sme vo Viňa Del Mar proti Španielsku porazili hviezdy Realu a Barcelony 1:0, a
tým sme postavili základný kameň úspechu v podobe až finálového zápasu proti
futbalovým virtuózom z Brazílie. Bolo že to vtedy slávy a napätia, keď sme
počúvali v našich mestách a dedinách reportáž z tohto finálového zápasu, ktorý
sa prenášal dokonca aj v obecných rozhlasoch. S napätím fanúšikovia sledovali,
ako naši chlapci svojim výkonom v ďalekom Chile čestne bojovali a doniesli domov
strieborné medaily a veľký pohár za zisk druhého miesta vo futbalovom svete.
Samozrejme, že Janko, ako ho volali najbližší, odohral na trávniku všetkých šesť
zápasov pri ktorých bol pilierom hlavne zadných radov. Proti všetkým súperom
zvádzal urputné boje a nakoniec aj Juhoamerické hviezdy typu Didiho, Zagalu,
Amarilda, či Garinchu(Pelé pre zranenie nehral) dostali dosť pocítiť, že akí to
športovci proti ním nastúpili.
Po týchto MS sa Popluhárovi dostalo úcty ako aj ocenení, keď sa ocitol v
niekoľkých jedenástkach sveta, a pozvali ho na stretnutia hviezd Európy proti
Škandinávií v Kodani a v Matthewsovom výbere, ako aj na zápas Svet – Anglicko v
chráme Anglického futbalu vo Wembley. Vo všetkých týchto troch zápasoch mu
robili spoločnosť ďalšie hviezdy nášho futbalu Masopust - Pluskal a v jednom
proti Škandinávii aj bardejovský rodák Jožko Bomba. Spomínal, ako zažíval najme
v týchto zápasoch veľké futbalové divadlo, ale aj niekoľko vtipných prípadov.
Napríklad, keď nastúpil za Svet roku 1963 proti Anglicku v kolektíve takých
hviezd ako brankári Jašin, Šoškič – Schnellinger, D.Santos, Di Stefano, Eusébio,
Law, Gento,Puskas, Seeler, Masopust, Pluskal - tak argentínsky tréner ktorý v
tomto zápase viedol výber Sveta si ho práve pri vyslovovaní mýlil práve s
posledne menovaným Svaťom Pluskalom. Pri taktike hovoril: Keď bude z obrany
útočiť Pluskal, tak vzadu to bude všetko istiť Popluskal, a keď bude útočiť
Popluskal, tak vzadu to bude istiť Pluskal...
Aj keď už dosiahol výnimočné úspechy na ME 1960 a MS 1962, tak nikdy nebolo u
neho vidieť veľkosť pýchy, či vyvyšovania sa nad ostatnými, ale veľkosť pokory,
slušnosti a fair play bola u tohto futbalistu samozrejmosťou.
Fair play mu bola vlastná aj na trávniku. Aj keď pri súbojoch bol nekompromisný
a nemilosrdný, vždy si vážil protivníka a nikdy nebolo od neho vidieť zákerný
faul, čo svedčalo, že nikdy počas svojej kariéry nebol vylúčený. Bimbo mal za
úlohu predovšetkým brániť a „čistiť“ to v šestnástke pred brankárom, ale keď
bolo potrebné, tak hlavne pri štandardných situáciách sa uberal do šestnástky
súpera, aby svojim umením, výbornou hrou hlavou dopomohol svojmu mužstvu streliť
gól. Medzi raritu patrilo, že v jednom súťažnom ligovom ročníku bol so svojimi
desiatimi gólmi najlepší strelec mužstva. V Slovane bol tiež neodmysliteľným
kapitánom a po odchode Ladislava Nováka , neskôr Sváťu Pluskala sa stal
kapitánom aj v reprezentácii. To už sme vtedy mali za sebou jednu zbabranú
kvalifikáciu na Pohári národov 1964 a v druhej na MS1966 sme bojovali proti
Eusébiovej družine z Portugalska. Vtedy Bimbo už viedol našu repre ako kapitán.
Lenže smola nás odsunula aj v tejto kvalifikácii iba na druhé miesto, čo
znamenalo, že na MS 1966 šiel super a nie my. Ale Popluhár odvádzal aj v
spackanej kvalifikácii tradične zodpovedné výkony. Výsledkom toho bolo, že v
prvej ankete Stadiónu - Futbalista r.1965, prevýšil aj takú legendu
československého futbalu - akou bol Josef Masopust, držiteľ zlatej lopty, ktorá
je vo futbalovej Európe do dnes veľmi cenená – a stal sa jej víťazom. Aj keď
tento futbalista storočia v svojom klube strieľal aj góly, nielen im zabraňoval,
tak v repre sa mu podarilo vsietiť len jeden z jedenástky. Ale bol dôležitý,
lebo sme na slávnej Maracane proti mužstvu Brazílie na čele so samotným kráľom
Pele remizovali 2:2.Bolo to v tom zápase, keď v ňom vynikol autor nášho druhého
gólu „ biely Pele“ – Juraj Szikora. Pomaly sa blížil koniec pôsobenia tohto
futbalistu na našich trávnikoch v čo bolo uprostred sezóny 1968/69, odišiel do
francúzskeho Olympic Lyon. Na jeseň ešte pomáhal svojmu Slovanu v PVP súťaži cez
RFK Bor a FC Porto prejsť do jarných bojov, ale v jari úspešné ťaženie svojho
mužstva už nestihol, lebo prestúpil do spomínaného klubu. Po pôsobení v
zahraničí sa ešte vrátil do druholigového Brna a keď Brno postúpilo do prvej
ligy, tak som sa tešil, že ešte tohto skvelého a čestného hráča uvidím opäť na
našich ihriskách. Lenže rozhodol sa inak, lebo ako hrajúci tréner pôsobil v
susednom Rakúsku. Po návrate domov trénoval a pôsobil vo futbale doma prakticky
až do dôchodku. Býval so svojou rodinou v rodnom Bernolákove. V roku 2000 ho
vyhlásili za slovenského futbalistu storočia pred Adamcom a Dobiášom.
V Česku ho spolu s J. Chovancom a Adamcom zaradili do Československej jedenástky
20. Storočia. Po vzniku nového samostatného štátu mu futbalové vedenie ponúklo
prácu pri novo vytvorenej Slovenskej reprezentácii. Vtedy som tuto funkciu
kustóda akosi nechápal a nechápali ani iní futbalom sa zapodievajúci. Ja sme
chápali, že si na starosť chcel trochu finančne pomôcť. Pomôcť, keďže v terajšej
dobe by jeho výkony boli oveľa ináč ekonomický riešené, ako boli riešené vtedy.
Ale futbalová verejnosť kritizovala, či taká futbalová legenda ma pripravovať
vystroj hráčom, ktorí by mu niektorí v jeho časoch sotva mohli byť rovnocenným
partnerom na ihrisku, aj keď sa Bimbo nikdy nad nikoho nevyvyšoval. Či nový
futbalový zväz nevie nájsť takejto futbalovej legende, ktorého si váži futbalový
svet, dôstojnejšiu funkciu.
Ján Popluhár
(12.9.1935 Čeklis, Bernolákovo – 6.3.2011 Bratislava)
Trvdý, no čisto hrajúci stóper, spoľahlivý v hre hlavou.Hral v oddieloch:
Bernolákovo, Slovan Bratislava 1955, 1958 – 1969, RH Brno 1955 – 58, CF Lyon
1969 – 1970, Zbrojovka Brno 1970 – 1972, Slovan Viedeň 1972 – 1979.Reprezentoval
62 – krát 1958 – 1967 a dal jeden gól. Na MS 1962 získal striebornú medailu, na
Pohári národov 1960, predchodca ME, získal bronzovú medailu. Zúčastnil sa i na
MS 1958.R. 1965 bol premiérovo vyhlásený za najlepšieho f.
Československaa.R.1963 hral v mužstve sveta proti Anglicku, 1964 a1965 v mužstve
Európy proti Škandinávii a pri rozlúčkovom zápase proti mužstvu Matthewsa. Po
ukončení kariéry pôsobil ako tréner. Bol zaslúžilým majstrom športu. V roku 1967
obdŕžal Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award), a to konkrétne za
zastavenie hry na Majstrovstvách sveta 1962 po zranení Pelého. V roku 2000 bol
pred Adamcom a Dobiášom zvolený ako najlepší futbalista Slovenska 20. Storočia.
V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rád
Ľudovíta Štúra I. triedy. V 1995 bola Jánovi Popluhárovi udelená Cena fair play
predsedu SOV za "celoživotné vystupovanie v duchu fair play". Od roku 2010 cena
nesie Popluhárovo meno. A 22. marca 2011 na XXXV. riadnom kongrese Európskej
futbalovej únie (UEFA) v Paríži, priznali Popluhárovi delegáti UEFA, Smaragdový
rád za zásluhy pri rozvoji futbalu. Ocenenie pre najlepšieho futbalistu roka na
Slovensku, nesie od svojho 18. ročníka(rok 2010) názov –Cena Jána Popluhára.
Športu zdar a futbalu zvlášť želá ZOMI.
Pridaj sa k fanúšikom na facebooku a dostávaj vždy čerstvé info priamo z trávnika!
Rubrika: Exkluzívne → Očami fanúšikov
1 prejsť na diskusiu