Ľuboš, podľa médií ste blízko k dohode s Trnavou. Ak by sa všetko podarilo, čo by pre vás tento krok znamenal?

„Uvidíme či vôbec prestúpim do Trnavy. Ešte je skoro o tom hovoriť, nie je to definitívne. Pre mňa by to však bola výzva. Trnava ma veľmi dobre rozohranú sezónu, takže bolo by to zaväzujúce v tom slova zmysle, aby Trnava ostala na tých najvyšších priečkach a dosahovala dobré výkony z jesennej časti.“

Nie je to definitívne. Sú v hre o vašu voľbu teda ešte aj nejaké iné kluby?

„ Ja som dohodnutý so Spartakom už takmer mesiac na podmienkach. Sparta Praha mi umožnila prestúpiť, problémy však, tradične, robia zasa Francúzi. Tieto „papierovačky“  a vybavovačky sú zdĺhavé, všetko sa ťahá, pretože oni majú vždy na všetko čas. Je to veľmi komplikované. Čokoľvek chcem, respektíve potrebujem buď neriešia, alebo ak riešia, tak to trvá pridlho. Oni nie sú ochotní robiť kompromisy, vždy bolo s nimi ťažké dohadovanie. Komunikácia s Nantes je náročnejšia, a to ma brzdí. Dúfam, že sa to čoskoro posunie dopredu.“

V Trnave pôsobí na poste jednotky Martin Raška. Nebojíte sa o delenie tejto pozície?

„Aj to sa môže stať, pretože ja som v poslednom období vo futbale zažil už všeličo. Do Trnavy však prichádzam s tým, že chcem chytať a chcem sa ukázať v domácom prostredí, keďže pochádzam z Trnavy. Bude ma sprevádzať oveľa väčšia motivácia, ako kdekoľvek inde. Pre spokojnosť urobím maximum.“

Spomenuli ste, že ste vo futbale zažili už všeličo. Podľa hlasu odhadujeme, že máte na mysli skôr nejaké negatíva. Aké?

„Za posledné dva roky to boli len negatívne veci. Ak by mi nevyšiel ani tento prestup, bola by to ďalšia veľká rana pod pás zo strany francúzskeho klubu. Uvidíme, momentálne len čakám. Snáď sa na mňa usmeje šťastie, žeby to so Spartakom mohlo vyjsť.“

Aké rany pod pás máte namysli?

„Začnem tak, že som tento krok prestupu do Francúzska obanoval už dva či tri mesiace po podpise zmluvy. Ja som bol v podstate do nej dotlačený mojím bývalým agentom, a to bol najhorší krok, ktorý som kedy urobil. Moju kariéru ovplyvnil len zlými skúsenosťami a možno ešte stále bude niekoľko sezón ovplyvňovať. Oni mi zväzovali nohy a ruky úplne vo všetkom. Ja som tam nešiel pre veľké peniaze, chcel som chytať a vôbec to nebol klub ani krajina taká, ktorá by ma vo futbale posunula dopredu. Všetko bolo zle, zle, zle.“

Kontrakt vám vyprší až v roku 2014, no návrat do FC Nantes je pre vás osobne zrejme už vylúčený. Mýlime sa?

„Nemýlite. Ja sa tam nechcem vrátiť a aj som im povedal, že nech so mnou vôbec nerátajú. Ak však ale ja chcem niekam prestúpiť, respektíve hosťovať, tak Nantes požaduje pre mnoho klubov nesplniteľné nároky. Je s nimi ťažká komunikácia, aby sme hľadali nejaké kompromisy. Keď ja mám možnosť niekam prestúpiť, nemôžem, pretože z ich strany sú stále nejaké zábrany.“

Rok 2009 bol teda pre vás v tomto rozhodnutí mylným. Podobný krok by ste teda, súdiac podľa vašich vyjadrení, určite nezopakovali. Ako to v tom čase vyzeralo? Bola okrem Nantes aj iná možnosť?

„Petržalka sa v tom čase rútila do záhuby a ja už som tam chytal niekoľko sezón po sebe. Chcel som sa posunúť trošku ďalej. Sezónu predtým som mohol odísť, záujem bol zo strany desiatich klubov, no Artmedia ma nepredala. Na konci sezóny 2008/2009 to boli už len štyri a najviac za mňa ponúkli v Nantes. Z pohľadu agenta som bol dotlačený k tomuto kroku, žiaľ, za nie príliš vyhovujúce podmienky pre mňa. Radšej by som ostal v Petržalke aj v druhej lige, pretože ísť do  Francúzska bola katastrofa po každej stránke. Po nielen futbalovej, ale aj životnej stránke to bolo jednoducho o ničom.“

Artmedia Petržalka vám vlastne otvorila dvere do svetového futbalu. Ako vnímate s odstupom času fakt, že klub, s ktorým ste získali titul, bojuje v súčasnosti o holú existenciu?

„Vo futbale sú pánom peniaze. Klub stratil sponzora, no toto smerovanie sa dalo predpokladať. Bola to realita, ktorá sa musela stať, keďže klub nemal už peniaze na výplaty a chod. Dalo sa to čakať.“

V Petržalke sa vám darilo, čoho výsledkom boli aj reprezentačné štarty v rôznych kategóriách. Opäť na Slovensko sa vraciate teda po troch rokoch, môže byť motiváciou a lákadlom práve možnosť reprezentácie, keďže v Corgoň lige pôsobí aj reprezentačný tréner Vladimír Weiss?

„Motivácia to je obrovská, to priznávam, ale ja sa momentálne nad ňou nezamýšľam. Musím chytať polroka, rok, získať opäť hernú prax, a potom môžem rozmýšľať o niečom takom. Reprezentácia je momentálne u mňa na poslednom mieste, ja musím a chcem pravidelne chytávať v klube, kde sa môžem ukázať. Z toho pohľadu by bola pre mňa Trnava tým ideálnym klubom.“