Spartak Trnava ako majster ČSSR sa v Pohári Majstrov Európskych Krajín prebojoval až do semifinále a Slovan Bratislava vtedy ešte v súťaží Pohár Víťazov Pohárov – túto súťaž vyhral.
V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia v Československom futbale končila veľká éra českých mužstiev , predovšetkým Dukly Praha a Sparty Praha .Na futbalový piedestál sa dostavali Slovenské mužstva.
Spočiatku v štrnásť člennom, potom v šestnásťčlennom ligovom pelotóne sa rok čo rok o titul naháňali mužstva spod Tatier a v prvej polovici tabuľky bolo skôr výnimkou ako pravidlom postretnúť tam nejaké České mužstvo. Na Slovensku sa rodilo nespočetné množstvo talentov. Takže hráči ako : Adamec, Dobiáš, Cvetler, bratia Čapkovičovci, Daňko, Hagara, Horváth, Hrivnák, Jarábek, Jokl, Kabát, Kuna, Masrna, bratia Masní, ďalší bratia Móderovci, Pivarník, Pollák, Petráš, Szikora, Štarusz, Švajlen, opäť bratia Tománkovci, Vencel, bratia Zlochoci, boli zárukou tej najvyššej podívanej a priťahovali do hľadiska tisícové, ba až desať tisícové návštevy.
Od sezóny 1967/68 až po sezónu 1974/75 vyhrávali majstra ČSSR iba dve mužstvá Spartaka Trnava a Slovan Bratislava. Z ôsmych titulov si vybojoval Spartak päť a Slovan tri.
Všade, kde zavítali títo futbaloví predstaviteľa, tak v tom meste bol sviatok . Pokladnici si dopredu mädlili ruky lebo vedeli že v ten deň dobre zarobia a fanúšikovia sa tešili na hviezdy, ktoré boli skutočnými ťahákmi pre priaznivcov tejto hry.
V roku 1968 sa prvýkrát v histórii víťazom v Československej lige stal Spartak Trnava, takže na jeseň nastúpil v Pohári Majstrov Európskych Krajín ( PMEK, alebo PEM ), terajšej Lige Majstrov .
Slovan Bratislava ako víťaz Československého pohára v Pohári Víťazov Pohárov ( PVP ). Táto druhá najdôležitejšia pohárová súťaž sa neskôr spojila s pohárom UEFA .
Slovan si od začiatku počínal dobre. Prvé kolo prešiel cez Juhoslovanský FK Bor . Keď po domácom víťazstve 3 : 0 si dovolil tam podľahnúť 0 : 2, ale nič nemenilo na ich postupe. Potom v druhom kole dostali slávne FC Porto. V meste dobrého vína prehrali 0 : 1, ale doma ? Doma na tehelnom poli to bola lahôdka. Vtedy ešte netradične pod reflektormi štyrmi gólmi rozstrieľali portugalských „machrov“, ktorí sa pred zápasom tak veľmi vynášali, až pokiaľ im Jokl a spol. nezrazili hrebienok. Hrdinom zápasu bol strelec dvoch gólov Hlavenka, ktorý svoj futbalový talent sníva, už vo futbalovom nebi. Bol to vtedy veľký talent , vyletel ako kométa, ale bohužiaľ aj rýchlo zapadol.
Potom nasledovali dva víťazné štvrťfinálové zápasy 1 : 0 a 2 : 1 trochu s menej slávnym Turín a to AC.
V tomto zápase sa mi vryla mala príhoda na Turínskom slávnom štadióne Communale, kde do dnes na ňom hrá veľké zápasy popri AC Torino aj Juventus. Dokonca na ňom v roku 2006 prebiehali aj ceremoniály ZOH. Vtedy domáci brankár vyhodil z vlastnej šestnástky loptu , lopta sa mu tak nešťastne vyšmykla z rúk, že trafil nič netušiaceho Karola Jokla do chrbta, ktorý sa práve snažil rýchlo navracať do vlastných radov. Práve bol niekde medzi šestnástkou a stredovým kruhom. Karol sa otočil, inštinktívne kopol do lopty tak, že tá na prekvapenie všetkých skončila v sieti.
Týmto nevšedným gólom Slovanisti vyhrali. Doma na Tehelnom poli pred vyše tridsať tisícovou návštevou sa hosťa z Turína hotovali, že ešte nič nie je rozhodnuté. Mali pravdu, lebo bol to výborný výkon oboch mužstiev, ale Slovan si už nenechal ujsť takú veľkú príležitosť a vyhral 2 : 1.
Semifinále proti Škótskym Dunffermline Atletic 1 : 1 a 1 : 0 to oboma gólmi zariadil Janko Čapkovič .
Prišiel deň De.
Finále proti slávnej FC Barcelona bol o to ešte príťažlivejší, že v ňom pôsobil ako hráč, neskôr ako tréner veľká osobnosť , ktorého si Katalánci veľmi vážili a ešte stále i po smrti vážia.
Je pre nich v hierarchií na poprednom mieste. Tento idol sa volal Ladislav Kubala, bývali hráč pravé ich finálového súpera Slovan Bratislava. Aj keď pred veľkým očakávaním pred týmto večerom na štadióne Svätého Jakuba v Bazileji veľká Barca naším hráčom skladala komplimenty, ale v zákulisí bolo vidno, že sú si prinajmenšom istí svojím víťazstvom.
Takže kompliment - nekompliment, veľmi si trúfali, tak že sa videli, ako budú preberať pohár ako aj tučné odmeny. Naši mali za tento zápas sľúbené v porovnaní s nimi smiešne peniaze.
V ten večer v 22 tisícovom hľadisku mali samozrejme prevahu španielski fanúšikovia. Vyzeralo, že po úvodnom hvizde Holandského rozhodcu aj na trávniku budú hrať prím futbalisti z Pyrenejského polostrova. Lenže ešte sa diváci v hľadisku ako aj my doma pred TV obrazovkami sme sa nestačili poriadne oboznámiť zostavami, keď na útok ťahaný po pravej strane, následnej prihrávke na hranicu pokutového územia si Lajo Cvetler na loptu nabehol a strelou po zemi prekonal Sadurniho v Barcelonskej bráne. Bolo to niečo vyše minúty stretnutia ktorého sa začiatok vyvíjal, ako blesk z čistého neba.
Lenže Španielov to veľmi nevyviedlo z miery, lebo zakrátko Zaldua vyrovnal. Tešiaci sa súper začal získavať ostrohy, lenže niekedy v polovici polčasu na šestnástke futbalistov Slovana si spracúval loptu mladý stopér Vlado Hrivnák, hneď vyštartoval dopredu, ktorý spôsobom vtedy hrajúcim Franz Beckenbauerom si zopárkrát narazil loptu so svojimi spoluhráčmi až ju finálne dostal na šestnástku a krížnou strelou po zemi znova získal vedenie našich bielych jastrabov z Tehelného poľa.
Ej..., bolo že to radosti pri televíznej obrazovke. Tešili sme sa tak, až nám to všetko začalo pripadať ako akísi sen. Aj keď ja som v ten deň pred večerným okamihom kamarátovi hovoril, že vidím, ako večer Šaňo Horváth v bielom bude preberať pohár...
Španieli sa nestačili čudovať, čo si to s nimi ten trpaslík kdesi zo stredu Európy dovoľuje.
Nestačili sa čudovať, ani potom keď po autovom vhadzovaní Karol Jokl nasmeroval Janka Čapkoviča. Janko prešprintoval jedného obrancu, dostal sa pred samotného brankára aby ponad jeho padajúce telo usmernil loptu do siete! Góóól !!! 3 : 1 ! Tak to azda nikto nečakal, a pritom ešte nie je ani koniec prvého polčasu.
V druhom polčase Slovanisti svojou umnou hrou tlak súpera udržali, aj keď miestami bol enormný, ale iba územný. Šanci príliš nemali. To skôr v bielych dresoch hrajúci naši chlapci. Lebo náš Laco Móder tesne pred vlastným striedaním nastrelil tyčku súperovej bránky. Povedali sme si, či by ho po tom tréner Miško Vičan vystriedal keby dal gól ? Iba Rexach priamo z rohu dal Vencelovi gól, ktorého ako povedal po zápase Šaňo osvetlili reflektory na stožiare nevyhovujúceho osvetlenia.
Ešte niekoľko minút, ešte niečo sa predlžovalo . Stískali sme vtedy palce a čakali, kedy ten Holanďan konečne fúkne do píšťalky. Fúkol, konečne fúkol. Chlapci v bielych dresoch sa za obrovskej radosti išli poďakovať k sektoru našej malej fandiacej enklávy.
Karol Polák z radosťou nám divákom pri TV zvestoval, že je to najväčší úspech aký, ktorýkoľvek celok zo Slovenska dosiahol. Legendárny reportér v rozhlase Gabo Zelenay do mikrofónu kričal :
BARVÓ BIELI JASTRABÍ Z TEHELNÉHO POĽA !!!
Bol to krásny, ten nádherný večer 21. Mája 1969. My, fanúšikovia sme žili vo veľkej eufórii .
Potom nasledovalo veľké privítanie, ktoré Bielym jastrabom z Tehelného poľa pripravili fanúšikovia.
Toto privítanie bolo také, aké dovtedy ešte Slovensko nezažilo a myslím si, že sa môže porovnať až keď sme vítali hokejových majstrov sveta z roku 2002.

Ešte na záver víťazná zostava :
Vencel – Fillo, Hrivnák, Horváth ( kapitán), J. Zlocha – Hrdlička, Joz. Čapkovič – Cvetler, L. Móder (Bizoň ), Jokl, J. Čapkovič. Tréner : Michal Vičan
V kádri boli ešte : Brankár Kontír – Határ, Hlavenka, Mutkovič, Sokol, Ľ.Zlocha a na jeseň 1968 ešte aj Popluhár.

Športu zdar a futbalu zvlášť !
Autor: ZOMI