Diskusia: Ako si „Pedro“ Galis obľúbil Andalúziu
Bol tam iba krátko, ale zážitkov má na celý život. Skvelí futbalisti, nádherné more, krásne pláže a fantastickí ľudia!
Takto si po 39 rokoch spomína na svoj prvý zahraničný angažmán bývalý výborný útočník, úspešný tréner a dnes politik Dušan Galis. V roku 1981 si v španielskom Cádize, ktorý po 15 rokoch postúpil do najvyššej súťaže odkrútil nezabudnuteľný rok a vďaka tomu je dnes najväčším slovenským fanúšikom tohto sympatického klubu z Pyrenejského polostrova. Cestu do Cádizu vydláždil vtedajšiemu útočníkovi Slovana hetrik v ligovom zápase proti Slavii a dva góly do siete Sparty. Na oboch týchto zápasoch boli predstavitelia Cádizu a ostatné už bolo vecou vtedajšieho šikovného futbalového funkcionára a šíbra Slovana, pána Jána Fialu.
„Škoda len, že som nemohol ísť von mladší, vtedy som už mal tridsaťtri a to bolo dosť na Primeru Division,“ spomína po rokoch Dušan Galis. Napriek tomu sa vydal na španielske dobrodružstvo a dodnes neľutuje. „Odvtedy som si toto mužstvo obľúbil a dodnes ho sledujem. Som veľmi rád, že sa mu po toľkých rokoch podarilo opäť postúpiť do najvyššej súťaže a relatívne suverénnym spôsobom,“ teší sa z úspechu svojho bývalé klubu. Najkrajšie spomienky má na spoluhráča Juana Joseho Jimeneza Collara, ktorý to neskôr dotiahol až do Realu Madrid. „Ten sa ma v začiatkoch ujal, býval som s ním na izbe, učil ma základy španielčiny, hlavne sprostosti. Ale skvelí boli všetci spoluhráči a ľudia v Cádize. Volali ma Pedro, alebo Pedrito a bavili sa futbalom a životom. Z ničoho si nerobili starosti. Dodnes viem naspamäť našu zostavu,“ pochválil sa bývalý kanonier, aby nám ju vzápätí do telefónu vysypal ako z rukáva. Priazeň a krásu Cádizu si užívala aj jeho rodina, ktorá tam bola po celý čas s ním. „Deti chodili do školy a keď sa z nej vrátili, šantili na plážach. Čo vám poviem, španielsky futbal, Primera Division, proste paráda,“ povedal Dušan Galis.
Keď šéf treskol do stola
Pred začiatkom sezóny vzali slovenského legionára traja spoluhráči na rokovanie o prémiách so šéfom klubu. Hoci španielsky nerozumel, pozorne sledoval spočiatku pokojné debaty, keď zrazu šéf Cádizu treskol rukou po stole a kým sa preľaknutý Slovák spamätal, zostal v miestnosti so šéfom sám. Spoluhráči sa vyparili a až piskotom sa hľadali v uličkách mesta. „Asi sme to s tými prémiami trochu prehnali, tvrdili potom prestrašene," doplnil D. Galis.
