V sobotu podvečer v Al Raján sa im podarilo zvíťaziť nad nevyspytateľným Marokom 2:1. Sláva víťazom, česť porazeným... Nech už to z istého uhlu pohľadu dopadlo akokoľvek, obidve mužstvá si zaslúžia za účinkovanie na svetovom mundiale obrovský kredit a uznanie. 

Chýbali sily, nechýbala motivácia

Aj včera bolo o čo hrať. Samozrejme, tak Chorvátsko, ale aj Maroko by sa radšej videli v dnešnom finále, no žiaľ, museli sa skloniť pred Argentínou, resp. Francúzskom. Bronzové medaily však lákali oboch. Otázkou však bolo, v akom stave sú kádre oboch protivníkov - niektorí hráči dostali totižto zabrať fyzicky a keďže nezvládli semifinále, aj psychicky.

Vatreni na čele s trénerom Zlatkom Daličom spravili viacero zmien. Zahrali si Šutalo, Oršič, či Majer. To tréner Walid Regragui musel riešiť zapeklitú situáciu hlavne  defenzíve, kde mu vypadli Aquert, neskôr kapitán Roman Saiss a pre zranenie nemohol nastúpiť ani Mazraoui.

Samotný zápas bol živelný a ponúkol mnoho pekného - síce na pohľad nebol veľmi "učesaný". Do vedenia išli Chorváti, keď si v 7. min v šestnástke Maroka zahrali hlavičkový biliard so zakončením Joška Gvardiola, ktorý touto koncovkou viac- menej odničil svoje dve zaváhania proti Argentíne. Na vyrovnanie sa nečakalo dlho. Už o 2 minúty zahrával priamy kop Hakim Ziyech, Lovro Majer loptu nešťastne podvihol, brankár Livakovič trochu zamrzol za čiare a Achraf Dari hlavičkou stanovil na priebežných 1:1. Potom to bolo hore - dolu. Chorvátsko sa snažilo o akúsi dominanciu, Maroko a jeho hráči boli o pol stupňa pomalší ako obvykle, bola na nich vidieť únava. Citeľná.

Keď v 42. min Mislav Oršič poslal krásnym obstrelom na zadnú žrď, takzvanou obalovačkou Vatrenich do vedenia, bol to vlastne rozdielový, víťazný gól. V druhom polčase totižto gól nepadol a z cenného bronzu sa napokon tešilo Chorvátsko.

Sny na začiatku, myšlienky na záver

Klobúk dolu pred tým, čo na šampionáte predviedlo Chorvátsko. V skupine poslalo domov Belgicko po bezgólovej remíze, neskôr vyradilo Japonsko a po ňom senzačne Brazíliu. Veľmi sa páčil pohľad trénera Zlatka Daliča pred semifinálne s Argentínou. "Úprimne vravím, že som si nikdy ani len nepomyslel, že dovediem chorvátsky národný tím do finále a potom do semifinále. Myslel som si, že toto miesto je vyhradené pre iné mužstvá. Ďakujem bohu, že mi dal túto príležitosť a nech už sa semifinálový zápas skončí akokoľvek, tak ja budem hrdý. Som šťastný muž, ktorý mal sen viesť Chorvátsko. Dosiahol som s ním viac, ako som si vysníval," hovoril Zlatko Dalič.

Ako to proti Argentíne dopadlo, všetci vieme. Prehra 0:3 bola bolestivá. Predsa však cesta, po akej Vatreni išli, bola inšpiratívna. V skupine bezgólová remíza s Marokom, vysoké víťazstvo nad Kanadou a na záver spomínaná remíza 0:0 s Belgičanmi. V osemfinále penaltová dráma s Japonskom, pri ktorej žiaril brankár Livakovič. Ten istý muž privádzal do zúfalstva aj Brazíliu, ktorá taktiež padla po penaltovom rozstrele. Semifinále celému mužstvo nevyšlo podľa predstáv, čo si vynahradilo včerajším zápasom a ziskom bronzu.

Aj ten si treba vážiť. Tento šampionát výrazne pomohol niektorým hráčom. Dominik Livakovič má 27 rokov, chytáva za Dinamo Záhreb, ale dlho nemusí. Výkonmi si totižto vypýtal angažmán na významnejšej adrese, dokonca sa začalo hovoriť, že by mohol v Bayerne Mníchov zastúpiť zraneného Manuela Neuera. Kto sa s určitosťou o záujem klubov báť nemusí, to je Joško Gvardiol. Stopér RB Lipsko už v mladom veku dokázal upútať výbornou rozohrávkou, pozičným postavením a čistým odoberaním lôpt. Je ľavák, vysoký, rýchly a síce "lietal" v dvoch góloch proti Argentíne, každý hráč si podobnými duelmi musi prejsť, aby bol zrelší a lepší.

Chorváti boli pred 4 rokmi na fantastickom 2. mieste, keď vo finále nestačili na vtedy suverénne Francúzsko. Aj teraz má ich úspech punc výnimočnosti. Ide o malú krajinu, ktorá však vie produkovať futbalistov tej najvyššej kvality. Vatreni sú živým príkladom, že to ide.

Maročania detto. Aj pred nimi dávame klobúk dolu. Hrali parádne. Systémovo. Tak trochu inovatívne. Síce ide o severoafrickú krajinu, na šampionáte ukázali európsku kompaktnosť. Ich defenzíva bola a je parádna, napriek tomu, že sa k záveru šampionátu rozsypala ako balíček kartičiek... Maroku sa napokon podaril historický úspech, a to postupom do štvrťfinále. Postup do semifinále je nielen najlepším výsledkom z pohľadu krajiny, ale celej Afriky!

Levi z Atlasu si výborne počínali už v skupine. S Chorvátskom remizovali, vyhrali nad Kanadou a prekvapujúco 2:0 nad Belgickom. Už vtedy vyslali súperom varovný signál - počítajte s nami! Španieli v osemfinále ich však akoby nebrali vážne. Na ich smolu. Ich dobrú defenzívnu harmoniku, ucelený blok chceli uspať pomalými, streotypnými prihrávkami, až napokon uspali seba. Potom v rozstrele zažiaril brankár Bounou a marocká rozprávka pokračovala.

Vo štvrťfinále proti Portugalsku prišlo vygradovanie deja. Maročania zahrali fantasticky. Disciplinovane, odhodlane, takticky. Po En- Nesyriho góle celý druhý polčas urputne bojovali, odhlavičkovávali centre zo strán, a síce im vypadol zo zostavy kapitán Romain Saiss pred uplynutím 60. min, statočným výkonom vypoklonkovali Portugalčanov zo svetového šampionátu. Za tento zápas si zaslúžia veľké uznanie.

Ani proti Francúzsku to nebol zlý part. Vtedy sa ale dostali do dovtedy nepoznanej situácie . po góle Thea Hernandeza z 5. min prvýkrát na šampionáte prehrávali. Ich elastická pavučina už nebola taká pevná, ako predtým. V druhom polčase potom však súperovi poriadne podkurovali a mohli pokojne aj vyrovnať. Prehrali, ale so cťou.

Tréner Walid Regragui, ktorý v auguste nahradil na lavičke Valida Halihodžiča povedal :"Ak nesnívate, nikam sa nedostanete." Hrdina Maroka, brankár Bounou zašiel pred semifinále ešte ďalej: "Maroko je pripravené čeliť komukoľvek na svete. Zmenili sme mentalitu generácie, ktorá príde po nás. Budú vedieť, že marockí futbalisti dokážu vytvoriť zázraky."

Bolo o tom. O snívaní. Tvrdej práci a prístupe. Samozrejme, zažiaril brankár FC Sevilla Bounou. V obrane ponúkol vysoký výkonnostný lever Romain Saiss, naľavo Mazraoui z Bayernu Mníchov, naľavo Achraf Hakimi z PSG. V zálohe bol jeden z najlepších stredových hráčov šampionátu - Amrabat z talianskej Fiorentiny. Takého hráča chcete! Futbaloví fanúšikovia sa okrem mien Ziyecha a En- Nesyriho dokázali naučiť vyslovať mená ako Ounahi, El Yaniq či Amallah.

Levi z Atlasu dokázali nevídané. Vo svojej krajine spustili pravý futbalový ošiaľ. Aj o tom sú MS vo futbale. Aj o tom sú príbehy, ktoré sú písané vierou, zomknutosťou a bojovnosťou v jedno. Maroko na šampionáte ukázalo, že keď sa v jedno snúbi kvalita, nadšenie a viera v úspech, nič nie je nemožné. Uvidíme, aký príbeh napíše samotné finále.